Na Slovensku sa v októbri 2003 pripravuje zavedenie záloh na jednorazové nápojové obaly. Napriek protestom, že tento legislatívny ťah systémovo nevyrieši problém odpadu z obalov. Napriek tomu, že tento systém si vyžiada miliardové investície, ktoré postihnú ekonomiku domácich výrobcov, obchodu, a, samozrejme, občana.
V susednej Českej republike sa pri schvaľovaní obalovej legislatívy v parlamente tiež objavil problém záloh na nevratné obaly. Bol však jednoznačne zmietnutý zo stola. Česi odhalili, o koho záujem tu ide. O záujem dravej nórskej firmy Tomra, ktorá podniká v oblasti zálohových automatov na fľaše. Dokázalo sa, že české ekologické hnutie Duha, ktoré je obdobou slovenskej Spoločnosti priateľov Zeme, je prepojené s firmou Tomra a priamo ňou podporované. Ak by sa presadili jej záujmy, zdražilo by to české podnikanie v oblasti výroby a obchodu s potravinárskym a nepotravinárskym tovarom a sťažilo systémové plnenie cieľov recyklácie v zmysle smernice o obaloch EÚ.
Český národný záujem nebol s nórskym prevádzkovateľom automatov v zhode. Investície do zálohových automatov totiž vyjdú občana poriadne draho. Namiesto toho českí podnikatelia podporili rozvoj separovaného zberu v obciach. Separovaný zber sa za päť rokov tak rozhýbal, že do obdobia vstupu do EÚ budú v tejto krajine úspešne vykazovať plnenie recyklačných cieľov.
Inak je to, napríklad, v Dánsku. Tam sa jednorazové nápojové obaly "príkladne zálohujú". Ale ako sa riešia ostatné obaly? Jednoducho končia v spaľovniach, lebo organizovať pre ne ďalší systém sa nevypláca.
Zaujímavé je Švajčiarsko. Vo väčších predajniach tam obyvatelia môžu bezplatne odovzdať vybraté obaly. Sú v nich umiestnené automaty. Montujú ich firmy, ktoré podnikajú v oblasti druhotných surovín. Nijaké zálohy na odpad si tento systém nevyžaduje.
Podobne nie sú zálohy stanovené ani v Rakúsku, Maďarsku či Česku.
Mimochodom, Spoločnosť priateľov Zeme sprostredkúvala koncom roka 2002 nadväzovanie kontaktov firmy Tomra so slovenskými reprezentantmi maloobchodu. Obchod však vie počítať. V susednom Rakúsku alebo Česku dosahujú výborné výsledky s menej bolestivými nákladmi so separovaným zberom a jeho rozvíjaním v spolupráci s priemyslom a obcami.
Slovenský obchod a výrobcovia potravinárskych a nepotravinárskych tovarov chcú plniť environmentálne ciele separovaným zberom, a nie dotovať zisky úzkej skupine prevádzkovateľov zálohových automatov. Tým totiž nešlo a nejde o rozvoj komplexného riešenia všetkého obalového odpadu, ale iba o niekoľko druhov obalov. Slovenskí výrobcovia a obchod odmietajú systém ponúkaný a legislatívne "tlačený" skupinami priateľov Zeme a tretí rok poskytujú podporu separovanému zberu v štyroch regiónoch Slovenska. Slovenskí výrobcovia preto veľa očakávajú od avizovaných noviel viacerých ustanovení v obalovej legislatíve.
Akou cestou sa teda vydáme my, Slováci, aký záujem podporíme? Poučíme sa z českých skúseností a stavíme na širší záujem domácej výroby, obchodu a spotrebiteľa? Pôjde tvorcom našej legislatívy o komplexné riešenie obalového odpadu navrhované domácim priemyslom a obchodom alebo o riešenie výhodné pre zálohový a s ním súvisiaci "biznis"? Uvedomujeme si, že ten sa vďačne postará o vybrané typy obalov a ostatné ponechá spaľovniam?
StoryEditor