Exminister zahraničných vecí USA Henry Kissinger musel odísť z postu predsedu vyšetrovacej komisie príčin a následkov útoku 11. septembra. Bol to neslávny akt nielen preňho, ale aj pre prezidenta Busha, ktorý sa tak dostal už pod tlak verejnej mienky. Komisia, ktorá má vyšetriť všetky okolnosti a následky tohto útoku, stále nefunguje. Pár hodín po jeho menovaní sa totiž stal predmetom obvinení, že vzhľadom na niektoré jeho obchody a aktivity v minulosti v oblasti Blízkeho a Stredného východu jeho osoba nie je garanciou, že vyšetrovanie teroristického útoku bude prebiehať korektne a dôsledne. Pravdu povediac, už samotná Kissingerova nominácia na tento post vyvolala rozporné reakcie. To isté sa týka aj podpredsedu komisie, senátora Georgea J. Mitchella, ktorého vystriedal bývalý predseda Zahraničného výboru amerického Senátu Lee H. Hamilton. Kissinger sa po dvoch týždňoch od svojho vymenovania rozhodol odísť. Podľa Washington Post poslednou kvapkou bola požiadavka, aby ako predseda komisie, ktorá má vyšetriť tento zločin a príčiny zlyhania amerických úradov a tajných služieb, predložil aj zoznam všetkých svojich klientov, firiem a stykov, ktoré má a udržiava ich v USA i mimo nich. Z vyšetrovateľa, ktorý dostal od prezidenta Busha oprávnenie "sledovať všetky stopy a fakty, ktoré sa objavia a bez ohľadu ku komu a kam povedú" sa stal Kissinger zrazu jeden z tých, ktorý je takmer podozrivý, že by asi musel vysvetľovať aj niektoré svoje kontakty a konexie, ktoré majú jeho firmy v arabskom svete -- a to nielen v minulosti, ale aj dnes. Obete teroru tak márne čakajú na odpoveď, kto zlyhal v americkej mocenskej mašinérii. Kissingerov lapsus sa tak môže stať pre Biely dom neočakávaným bumerangom.