Po pondelňajšom rokovaní Európskej rady o Iraku, za prítomnosti generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana v Bruseli, sa zrejme definitívne dávajú do pohybu aj opatrenia na odvrátenie ekonomických následkov vojny v celej eurozóne. Nemecký minister hospodárstva Wolfgang Clement to povedal otvorene, že v najhoršom prípade sa bude musieť v rámci celej Európy prijať všetko potrebné, aby sa ochránila konjunktúra národných ekonomík pred dôsledkami vojny. V týchto hodinách sa preto už vedú viac než len akademické diskusie o tom, do akej miery môže vojna donútiť krajiny Európskej únie použiť tie ustanovenia Paktu stability, ktoré dovoľujú uvoľniť prísne stanovené kritériá rozpočtovej politiky členských krajín. Týka sa to najmä udržania deficitu verejných financií v rozsahu do troch percent HDP. Ide totiž o tie časti paktu, kde sa hovorí, že stanovenú hranicu deficitu môžu členské krajiny únie dočasne prekročiť len v dôsledku mimoriadnej udalosti, ktorá sa vymyká kontrole členského štátu a ktorá výrazne ovplyvňuje finančnú situáciu tohto štátu, alebo ak nastal v ekonomike štátu výrazný hospodársky pokles. Diskusie o stave európskej a nemeckej ekonomiky nasvedčujú tomu, že Berlín bude medzi prvými, ktorý využije tieto ustanovenia Paktu stability na zdôvodnenie zmien vo svojej rozpočtovej politike. Politikov i verejnosť v Nemecku šokovali totiž januárové výsledky prognózy Nemeckého inštitútu pre hospodársky výskum. Podľa nich čaká Nemecko tretí rok takmer nulový hospodársky rast a v roku 2004 sa pohne z nuly maximálne na jedno percento. Pritom len na stabilizáciu pracovného trhu v krajine je potrebný dvojpercentný hospodársky rast. Aj keď je namieste otázka, do akej miery je vojna proti Iraku argumentom na zdôvodnenie súčasného stavu ekonomiky v Nemecku, podobná atmosféra panuje aj v ďalších európskych krajinách. Nielen v Nemecku si politická opozícia osvojila názor hospodárskych analytikov, že Európe hrozí hlboká štrukturálna kríza rastu a zamestnanosti. Irak a kríza okolo neho sa stávajú len jej katalyzátorom a nositeľom šírenia depresie a hospodárskej stagnácie v globálnom rozsahu. Napĺňajú sa tak varovania šéfa americkej rezervnej banky Alana Greenspana, ktorý pripomenul politikom, že proti geopolitickej neistote je bezmocná akákoľvek fiškálna a peňažná politika. Všetky prepočty a predpoklady nákladov na vojnu a riešenia jej dôsledkov sa totiž ukázali ako ilúzie. Na rozdiel od priamych vojenských výdavkov na vojenskú operáciu, ktoré Pentagon odhaduje na 50 miliárd dolárov, sa na stoloch objavujú desiatky a stovky miliárd potrebných na zvládnutie následkov vojny nielen v Iraku, ale aj susedných krajinách -- Európu nevynímajúc. Podľa všetkého, práve ekonomické dôsledky vojny tvorili hlavnú prekážku pre súhlas so začatím samotnej operácie v rámci aliancie, pokiaľ išlo o podporu Turecka. Napriek podpore Bushovej administratívy si však aj v Ankare museli položiť otázku, čo ich to bude stáť -- a to nielen smerom k juhovýchodnej hranici obývanej silnou kurdskou menšinou. Hospodárska recesia v Európe sa dotkne aj dvojmiliónovej komunity etnických Turkov v Nemecku. Pritom na základni v maďarskom Taszáre cvičia americkí inštruktori ľudí pre novú irackú administratívu -- a ani v Ankare, Bruseli či vo Washingtone nemôžu vedieť, či medzi nimi nie sú potenciálni vodcovia nového Kurdistanu. Takýto konflikt by stál totiž nielen Turecko, ale aj jeho európskych spojencov v NATO, omnoho viac.