Haider - tromf i riziko

Rakúskemu populistovi Jörgovi Haiderovi môžu jeho protivníci vyčítať nejednu chybu, pred jeho schopnosťami volebného stratéga však klobúk dolu. Nedeľňajší úspech rakúskych Slobodných v Korutánsku nie je víťazstvom strany, ale triumfom tieňového lídra FPÖ, ktorý s nasadením bojoval o každý hlas.
Krajne pravicová strana má za sebou dva ťažké roky. Kým v hviezdnom roku 1999 bodovali s takmer 27 percentami a s rozdielom 450 hlasov predstihli aj svojho koaličného partnera -- ľudovcov, v predčasných parlamentných voľbách v roku 2002 získali len desať percent hlasov. A to bol len začiatok volebných porážok. V minuloročných regionálnych voľbách v Hornom Rakúsku a Tirolsku prišli o viac než polovicu svojej doterajšej podpory a na štvrtom mieste -- až za Zelenými -- skončili aj v Dolnom Rakúsku. Krajinské voľby v Korutánsku -- bašte FPÖ -- mali byť rozhodujúcim signálom o životaschopnosti strany, ktorá musela čeliť scvrkávaniu základne, a hlavne o úlohe hajtmana Jörga Haidera. Aj v Korutánsku totiž v spolkových parlamentných voľbách 2002 získala FPÖ len 24 percenta hlasov.
Politik, ktorý má neodškriepiteľnú vlastnosť osloviť ľudí, stavil na nápaditú kampaň. Vo svojich vyhláseniach upustil od xenofóbie a blahosklonného postoja k nacizmu a štylizoval sa do úlohy dobrotivého vládcu. Osobne pozýval dôchodcov do svojho sídla a vyplácal im kompenzácie za straty, ktoré im svojou politikou zapríčinila "Viedeň". Napriek tomu, že jeho strana je súčasťou vládneho kabinetu, dokázal sa chopiť opozičných tém lepšie ako sociálni demokrati. Ich kandidát Peter Ambrozy vyznieval popri charizmatickom Haiderovi nevýrazne, a ten mohol paradoxne ťažiť z nepopulárnych reforiem čierno-modrej koalície.
Haider, ktorý sa preslávil svojimi častými "príchodmi a odchodmi" zo spolkovej politiky, si teraz môže vychutnávať svoj triumf. Pri jeho nevyspytateľnosti je však otázne, čo dokáže zo svojho úspechu vyťažiť. Jörg Haider už raz postavil stranu Slobodných na nohy. V osemdesiatych rokoch slávil jedno víťazstvo za druhým. Bol to však práve on, kto sabotoval každé úsilie urobiť zo strany seriózny politický subjekt, čo ju napokon doviedlo do ťažkej vnútrostraníckej krízy. Jej najväčším tromfom i rizikom je on sám.