Independent
Smrť synov bývalého irackého prezidenta Saddáma Husajna je vlastne prvá naozaj dobrá správa pre americkú administratívu od pádu Bagdadu 9. apríla. Početná americká armáda v Iraku odrazu vyzerá, akoby robila niečo efektívne. Väčšina radových Iračanov nadobudne zreteľnú istotu, že sa Saddám Husajn už asi naozaj nevráti. No skutočnosť, že jeho synovia nenašli lepšiu skrýšu, zároveň jasne naznačuje, že starý režim už nemá v Iraku nijakú podporu.
(Smrť Saddámových synov - prvá dobrá správa pre USA, Robert Fisk, 24. 7.)
Népszabadság
V programe maďarského vládneho kabinetu na druhý polrok nefiguruje prerokovanie otázky Gabčíkova, a to ani napriek tomu, že sa po vlaňajších parlamentných voľbách zdalo, že riešenie sporu o dunajskú vodu nabralo na rýchlosti. Vláda vlani vypracovala novú koncepciu rokovaní na vykonanie rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu a v novembri zaradila túto otázku do programu rokovania. Napokon sa však nezrodilo rozhodnutie o koncepcii a situácia sa zopakovala aj v máji tohto roka. Podľa plánov do 31. mája mala byť zostavená komisia, ktorá by bola zodpovedná za riešenie sporu, a mala byť vymenovaná osoba, ktorá by reprezentovala Maďarsko na rokovaniach. To sa nestalo.
(Maďarská vláda tento rok nebude rokovať o Gabčíkove, Varga Dóra, 24. 7)
Die Welt
Situácia siedmich až deviatich miliónov Rómov žijúcich na európskom kontinente si zasluhuje plnú pozornosť šéfov štátov a vlád, ktorí práve pracujú na politickom vytváraní rozšírenej Európy. Rómovia sú síce najrýchlejšie rastúcou, ale aj najmenej chránenou menšinou. Pre zaistenie trvalého blaha v Európe má rozhodujúci význam zlepšenie ich perspektív do budúcnosti, aby aj oni mohli profitovať z výhod liberálnych trhov v transformujúcich sa krajinách. Rómovia po páde komunizmu v roku 1989 len stratili. Aj napriek tomu, že niektoré prístupové krajiny, ako napríklad Slovensko, Maďarsko a ČR, v 90. rokoch uplynulého storočia urobili významné hospodárske a politické pokroky, zostalo zaobchádzanie s Rómami a ich pretrvávajúcou enormnou chudobou jednou z nedoriešených otázok na ceste do EÚ.
(Najchudobnejší v Európe, George Soros, prezident inštitútu Open Society, James D. Wolfensohn, prezident bankovej skupiny Weltbank, 24. 7.)
Predchádzajúci monitor