Azda ani neexistuje vierohodný odborník, ktorý by nepovažoval za akútny problém Slovenska komplexnú daňovú reformu. A práve preto pre mnohých z nich predstavujú prezentované kontúry daňovej reformy veľké sklamanie.
Podstata deklarovaného zámeru daňovej reformy spočíva v zjednodušení daňového systému so zreteľom na minimalizáciu fiškálneho rizika navrhovaných zmien. Žiaľ, tento zámer nie je podporený ucelenou koncepciou, ktorá zohľadňuje tak špecifiká reformy ostatných zložiek verejných financií, ako aj komplexné národohospodárske dôsledky realizácie daňovej reformy. Vzhľadom na súčasný stav je ťažké aj predstaviť si, že je možné efektívne riešiť reformu daňovej sústavy bez dostatočnej nadväznosti aspoň na: reformu sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, reformu rozpočtového hospodárenia verejnej správy a optimalizáciu ekonomických mechanizmov podporujúcich trvalo udržateľný hospodársky rast a rast konkurencieschopnosti.
Prezentovaná konštrukcia daňovej reformy uvedené nadväznosti nezohľadňuje. Je to na škodu, pretože nie dostatočne vydarená daňová reforma môže mať, aj v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ, až katastrofálne dôsledky.
Medzi najslabšie stránky navrhovanej daňovej reformy patrí koncepcia zrušenia dolnej sadzby DPH a zavedenie jednotnej sadzby na úrovni 20 percent. Počas prác tvorcovia reformy zistili sociálnu nepriechodnosť tejto zmeny, a preto najnovšie už uvažujú o istej kompenzácii pre najviac postihnuté skupiny obyvateľstva. Týmto však MF SR potláča zmysel tohto opatrenia, ktorého deklarovaná podstata spočívala v zjednodušení tohto typu dane. Kompenzáciami sa daňový systém stáva menej prehľadným a neefektívnym. Kompenzácie, o ktorých sa uvažuje, znamenajú iba veľmi malé zmiernenie zhoršenia životnej úrovne obyvateľstva vyvolaného zavedením jednotnej sadzby DPH. Takže z hľadiska deklarovaného zámeru je uvedené opatrenie daňovej reformy viac než kontraproduktívne. Okrem zhoršenia životnej úrovne obyvateľstva znamená opätovné komplikovanie daňového systému a ďalšie posilnenie neefektívnych administratívnych mechanizmov v oblasti rozdeľovania verejných financií.
Uvedené skutočnosti však znamenajú iba to "menšie zlo". Oveľa závažnejším dôsledkom zavedenia jednotnej sadzby DPH je zníženie konkurencieschopnosti tých odvetví, ktoré v súčasnosti produkujú tovar a poskytujú služby v zníženej sadzbe DPH. Táto skutočnosť po vstupe do EÚ, keď sa SR stane súčasťou jednotného trhu, nadobudne obrovský význam. Napríklad radšej sa budú nakupovať potraviny v ČR, resp. v Rakúsku, kde je príslušná sadzba DPH 5, resp. 10 (12) percent, než na Slovensku, kde by reformátori chceli aj na potraviny uvaliť 20 percent DPH a pod. Vplyv zavedenia jednotnej sadzby DPH vyvolá zníženie konkurencieschopnosti slovenského spotrebiteľského trhu v spoločnom európskom ekonomickom priestore, čo môže mať až likvidačné dôsledky na niektoré odvetvia, najmä potravinárskeho priemyslu a služieb. Tieto skutočnosti napokon znamenajú aj pribrzdenie rozvoja malého a stredného podnikania vrátane cestovného ruchu s vplyvom na konzerváciu vysokej regionálnej nezamestnanosti a nízkej ekonomickej výkonnosti.
Zavedenie jednotnej sadzby DPH by v súčasných podmienkach vývoja ekonomiky SR narobilo podstatne viac škody než úžitku. O efektívnosti opatrenia by bolo namieste uvažovať jedine vtedy, keby produktivita práce v SR prevyšovala hodnotu tohto ukazovateľa v EÚ. Všetci vieme, že od tohto stavu, hoci veľmi želaného, nás ešte delí dlhý čas a hodný kus práce.
Pre potreby Slovenska by neporovnateľne výhodnejšie riešenie predstavovalo zachovanie dvoch sadzieb DPH aj naďalej. Pozitívny efekt by mohol byť obzvlášť výrazný pri základnej sadze 20 percent a zníženej sadzbe maximálne 12 percent. Prispelo by to tak k vyššej spokojnosti obyvateľstva, ako aj k lepšej výkonnosti ekonomiky.
StoryEditor