V súčasnosti sa na Slovensku viac hovorí o problematike prijímania vkladov vo vzťahu k spoločnostiam a družstvám, nazývaným nebankové subjekty alebo nelicencované subjekty. Preto je vhodné pozrieť sa na legislatívnu úpravu prijímania vkladov v zákone o bankách niekoľko rokov dozadu.
1. Podľa § 1 pôvodného zákona č. 21/1992 Zb. o bankách banky okrem iného prijímajú vklady od verejnosti. Na účely tohto zákona sa vkladom rozumejú zverené peňažné prostriedky, ktoré predstavujú záväzok voči vkladateľom na ich výplatu. V § 2 zákona sa uvádza: "Bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady od verejnosti, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak."
2. Zákonom NR SR č. 58/1996 Z. z. boli z § 1 a 2 zákona č. 21/1992 Zb. vypustené slová "od verejnosti". Príčiny takéhoto postupu neboli dostatočne vysvetlené, pričom tento stav pretrváva aj v roku 2002.
3. Zákonom č. 44/1998 Z. z. bol § 2 zákona č. 21/1992 Zb. zmenený a rozšírený. V § 2 ods. 1 v prvej vete sa uvádza: "Bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak (2b)". (Poznámka: 2b = napríklad § 59 (vklad spoločníka), 223 (členské vklady) a 673 (zmluva o tichom spoločenstve) Obchodného zákonníka.) Podľa môjho názoru vláda SR v priebehu rokov 1999 a 2000 a prvého polroka 2001 mohla a mala navrhnúť a presadiť zmenu poznámky pod čiarou 2b k prvej vete § 2 ods. 1. Skúmali zodpovední zamestnanci Ministerstva financií SR súvislosť vymedzenia vkladu v § 59, 223, 673 Obchodného zákonníka s vymedzením vkladu v § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 21/1992 Zb. v znení neskorších predpisov?
4. Podľa § 26 zákona o bankách mohla Národná banka Slovenska uložiť pokutu až do výšky 5 mil. Sk (od marca 1996 to je 10 mil. Sk) osobe, ktorá porušila ustanovenie § 2 (o prijímaní vkladov) a mohla jej od februára 1998 uložiť aj opatrenie na nápravu protiprávneho stavu. O uložení takejto pokuty alebo opatrenia na nápravu som sa nedozvedel. Uvádza sa, že právomoc bola v podstate len formálna, keďže NBS nemohla vykonávať dohliadky v nebankových subjektoch. Ak však uvedená právomoc nebola dostatočne právne pokrytá inými ustanoveniami zákona a bolo potrebné niektoré osoby postihovať, mala byť prijatá novela. V roku 1999 bola táto právomoc NBS zrušená zákonom č. 252/1999 Z. z. Vo vzťahu k postaveniu NBS ako emisnej banke je to v poriadku. Prečo však nebola zároveň presunutá právomoc na inú inštitúciu?
5. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách nadobudol účinnosť 1. 1. 2002 a zrušil zákon č. 21/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. V novom zákone sa v § 3 ods. 1 v prvej vete uvádza: "Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, ak osobitný predpis neustanovuje inak (5)." (Poznámka 5 = napríklad zákon č. 385/1999 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení zákona č. 329/2000 Z. z.)
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že sa nemožno stotožniť s názorom, že legislatívne možnosti eliminovania prípadných nežiaducich činností nelicencovaných subjektov sú už vyčerpané, pretože ďalšími opatreniami by sa narušila samotná podstata fungovania trhovej ekonomiky. Domnievam sa, že v skrátenom legislatívnom konaní je potrebné novelizovať niektoré zákony. Pokiaľ ide o zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako občan odporúčam tiež:
a) do zákona znovu premietnuť slová "vklady od verejnosti". Vymedziť, čo sa rozumie verejnosťou;
b) v zákone vymedziť, čo všetko je prijímanie vkladov od verejnosti alebo aspoň doplniť, že za prijímanie vkladov sa považuje tiež sústavné vydávanie dlhopisov a iných porovnateľných cenných papierov (s ďalej určenými podmienkami);
c) do poznámky pod čiarou k § 3 ods. 1 výslovne uviesť zákony (vrátane paragrafov), podľa ktorých je možné prijímať vklady od verejnosti bez bankového povolenia;
d) do § 3 doplniť, že dohľad nad dodržiavaním ustanovení § 3 ods. 1 a 2 tohto zákona vykonáva Úrad pre finančný trh.
StoryEditor