Budeme menej piť bez pivovarov

Nedá mi, aby som nereagoval na redakčný komentár Spotreba piva klesá. Je to problém?, z 12. októbra. Žiadne ministerstvo financií na svete, keď zvyšuje sadzby daní, nesleduje "ušľachtilý" cieľ zníženia spotreby alkoholu, je to skôr, a predovšetkým, agenda rezortu zdravotníctva. Ministerstvo financií sa riadi iba rozpočtovými záujmami. Ak si všetci dobre pamätáme, úpravy sadzieb spotrebných daní v auguste 2003 boli najprv odôvodňované údajne zle pripraveným návrhom štátneho rozpočtu a napokon sa úpravy sadzieb spotrebných daní stali nástrojom pripravovanej daňovej reformy.
Zmena orientácie spotrebiteľov rozhodne nemohla pôsobiť taký prudký pokles odbytu piva, aký vykazujú jeho výrobcovia. Prečo autor komentára cíti potrebu znižovať akurát spotrebu piva, a nie celkovú spotrebu alkoholu? K 1. augustu 2003 sa totiž zvýšila popri minerálnych olejoch a tabaku iba spotrebná daň z piva. Sadzba spotrebnej dane z liehu ostala nezmenená, pričom argumentom proti zvýšeniu tejto dane bola neexistencia tzv. daňových skladov vo vtedajšej legislatíve spotrebných daní, a teda i možné riziká zvýšenia daňových únikov. K 1. máju 2004 však nadobudli účinnosť nové zákony o spotrebných daniach, v ktorých je už princíp daňových skladov premietnutý. Napriek tomu sa spotrebná daň z liehu nezvýšila. Dúfam, že si nik nebude myslieť, že si želám zvýšiť spotrebnú daň z liehu (inak tá slovenská je druhá najnižšia v rámci EÚ, čo sa o pive nedá povedať), chcem iba poukázať na skutočnosť, že snahu znížiť spotrebu piva na Slovensku vidím trochu inak. Cítiť pritom alkoholový dych liehovarníckej loby. Na osvieženie pamäti odporúčam zalistovať si napr. aj v archíve HN z minulého roka alebo iných denníkov, a prípadne pozrieť si aj zákony o spotrebných daniach. Kto a prečo presadzoval zásadu, že všetky alkoholické nápoje sa majú zdaňovať podľa obsahu alkoholu a kto zo nezainteresovaných si vôbec uvedomuje, čo to v praxi znamená? Výrobcovia vína sa, našťastie, tomuto nezmyslu ubránili. Sú krajiny, kde je daň z piva oveľa vyššia ako na Slovensku, a tomu priamo úmerne aj daň z liehu. Je to však iné a najmä vzdialené geografické prostredie, kde je vysoké zdanenie alkoholických nápojov vo všeobecnosti tradičné. Na Slovensku asi chceme bojovať proti nadmernému pitiu piva preorientovaním spotrebiteľov na liehové nápoje. Na druhej strane sme paradoxne zaviedli zníženú sadzbu dane pre tzv. malé pivovary s ročnou produkciu piva nižšou ako 200 000 hl, ktorá by mohla byť podľa príslušnej smernice EÚ nižšia o 50 percent ako normálna sadzba dane. Aj znížená sadzba dane je vyššia, než normálna sadzba dane v niektorých štátoch únie.
Rád by som pripomenul, že viaceré slovenské pivovary sú v rukách zahraničných majiteľov a tí v prípade, ak sa im pivo neoplatí napríklad aj pre pokles predaja vyrábať, pivovar jednoducho zatvoria, ako sa už stalo v prípade nejedného slovenského pivovaru. Aby sme jedného dňa nemali na výber už iba pivo z tých členských štátov EÚ, kde rozumnou daňovou politikou podporujú nielen tradíciu, ale i rozvoj pivovarníctva v silnom konkurenčnom prostredí spoločného trhu.
Ministerstvo financií má pravdu iba v jednej veci. Akékoľvek prípadné zníženie spotrebnej dane celkom určite neprinesie predpokladané zníženie ceny piva. To platí rovnako aj pre ostatné spotrebné dane, napríklad na minerálne oleje. Ak sme si pred prvým májom kúpili pohár čapovaného piva napríklad za 35 Sk, dnes ho dostaneme za rovnakú cenu, a to aj napriek tomu, že s účinnosťou od 1. mája boli zrušené poplatky z predaja alkoholických nápojov a tabakových výrobkov vo výške 10 percent z predajnej ceny. Pivo však aj naďalej stojí rovnako a jeho cena bude celkom určite iba rásť.