Rokovania o Bazileji II v kríze

Handelsblatt
Časový plán tzv. druhej bazilejskej dohody o nových pravidlách tvorby vlastného kapitálu bánk sa ocitá v kritickej fáze. Hoci v lete už má byť dokument kompletný, v USA sa oneskorená diskusia o ňom ešte len začína. Vysokopostavení členovia Snemovne reprezentantov sa na celý projekt pozerajú so značnou skepsou. Michael Oxley, vplyvný predseda výboru pre finančné služby, už oznámil, že zmluvu podrobne preskúma. V krajine, ktorá sa len krajne nerada podriaďuje globálnym dohodám a pre ktorú je Bazilej vzdialený práve tak ako Peking, to nie je dobrým znamením.
Americký úrad pre bankový dohľad sa na vypracovaní bankových pravidiel nakladania s rizikovým kapitálom od roku 1998 sám aktívne podieľal. Niekdajší riaditeľ newyorskej ceduľovej banky William McDonough bol dokonca dlhé roky predsedom osobitného výboru, zriadeného Bankou pre medzinárodné zúčtovanie, ktorá riadi proces zvaný Bazilej II.
Avšak zákopové boje medzi rozličnými americkými inštitúciami priniesli svoje plody. Naposledy zablokovaním ďalšieho rokovania pohrozil americký úrad, ktorý riadi poisťovanie bankových vkladov (FDIC). Riaditeľ amerického bankového dohľadu (OCC) John Hawke zase druhú bazilejskú dohodu hodnotí ako "príliš komplexnú", bez toho, aby predložil konkrétne pozmeňovacie návrhy.
Ak sa jednotlivé americké inštitúcie v blízkom čase nezjednotia, môže sa stať, že Kongres im stanovisko jednoducho predpíše. Také niečo by ohrozilo prácne dohodnutý kompromis medzi európskymi, ázijskými a americkými vyjednávačmi a sťažilo rokovanie v Bazileji.
Najväčšia depozitná banka sveta State Street už vetrí šancu a medzi americkými politikmi sa mohutne zasadzuje o zmeny v kapitole o tzv. operačných rizikách. Pod týmto názvom sa skrýva minimalizácia nebezpečenstva, vyplývajúceho z ľudského a technického zlyhania v bankovníctve. Pochopiteľne, pre banku s veľkosťou ako State Street, ktorou denne prechádzajú miliardy dolárov, to nie je len akademická otázka. Veď čím menej prevádzkového kapitálu musí mať banka poruke, tým ziskovejšie je jej hospodárenie.
Už teraz sa ukazuje, že oficiálne vládne miesta tlaku amerických poskytovateľov finančných služieb podľahnú. Dokončenie textu dohody v tomto roku a nadobudnutie jej účinnosti o dva roky je tak ohrozené.
Pre Európanov, ktorí sú zainteresovaní na plynulom pokračovaní celého procesu, je táto situácia nepríjemná. Koniec koncov, na starom kontinente sa na príprave II. bazilejskej dohody v širokej miere podieľali aj odborníci, aj politici. Nie tak v USA, kde až doteraz prevládal názor, že ide o úzku odbornú otázku a stanoviská zainteresovaných strán sa vyznačovali viac skrytou nedôverou ako vecným prístupom.
Zväz bánk amerického štátu Massachussetts II. bazilejskú dohodu nedávno označil za "európsky mocenský výtvor", ktorého "zavedenie v USA by zničilo konkurenčnú schopnosť malých finančných ústavov". Podľa mienky amerických regulátorov nové, sprísnené pravidlá tvorby vlastného kapitálu by mali v USA platiť len pre desať -- dvadsať najväčších amerických bánk.
Zástupcovia európskych a ázijských bánk v Bazileji musia teraz posúdiť, ktorým z oneskorených amerických požiadaviek vyhovejú. Pritom musia zvažovať medzi dvoma pólmi. Na jednej strane je snaha zachrániť pôvodný časový plán a na druhej strane vyhnúť sa príliš ústretovému prístupu, ktorý by vyvolal nové protesty európskych a ázijských lobistických skupín. (hn/gaf)