Súčasná vláda sa rozhodla usilovať o zbližovanie oboch sadzieb dane z pridanej hodnoty a v krátkom čase, ešte pred vstupom do EÚ, by chcela dosiahnuť zjednotenie súčasných obidvoch sadzieb tejto dane. V odborných kruhoch sa objavujú na tento zámer rôzne názory. V HN už bol (6. 11. 2002) publikovaný názor prognostika Pavla Kárásza, ktorý tvrdí, že ak sa tak stane a dôjde k zjednoteniu DPH, tak sa vláda a tvorcovia koncepcie takéhoto zjednotenia dobrovoľne vzdajú jedného účinného nástroja hospodárskej politiky.
Zreteľahodný argument v prospech jedinej (základnej) sadzby dane z pridanej hodnoty je obmedzenie daňových únikov. Daňové úniky pri DPH, ktoré možno označiť ako tunelovanie štátneho rozpočtu, v omnoho väčšom rozsahu vznikajú z iných dôvodov: napríklad pri fiktívnych vývozoch, fiktívnych dodávateľsko-odberateľských vzťahoch (známe príklady "softvérových firiem") a pod. Jedinou cestou, ako obmedziť daňové úniky, je účinná legislatíva, výkonná daňová správa a vymáhateľnosť práva. Za zatiaľ predčasné pokladám napríklad zrušenie podmienky vrátenia dane z pridanej hodnoty jej zaplatením. Kľúčové je pokračovať v reforme daňovej správy. Absolútne neprijateľné je politizovanie daňovej správy, respektíve obsadzovanie kľúčových miest v daňovej správe na základe iných kritérií ako je odbornosť.
Argumenty proti zámeru zaviesť jedinú sadzbu dane z pridanej hodnoty do času vstupu Slovenska do EÚ a proti rýchlemu zvyšovaniu dolnej a znižovaniu hornej (základnej) sadzby DPH:
a) V spotrebnom koši predstavujú produkty zdaňované zníženou sadzbou dane (predovšetkým potraviny a energie) najstabilnejšiu časť. Pri zvýšení dolnej sadzby DPH je preto možné čakať zvýšenie výberu DPH z tohto titulu. Zníženie základnej sadzby DPH pri dnešnej príjmovej situácii rodín nebude znamenať zvýšenie spotreby produktov a služieb v skupine zdaňovanej základnou sadzbou. Fiškálny efekt je preto pochybný -- nanajvýš bude neutrálny. Poznamenávam, že v roku 1999 pozitívny fiškálny efekt zvýšenia dolnej sadzby dane bol založený na tom, že sa neznižovala základná sadzba.
b) Cenové dosahy zvýšenia dolnej sadzby DPH plus zvyšovanie cien energií, cestovného a podobne obmedzia kúpyschopný dopyt. V roku 1999 analogické opatrenia mali za následok spomalenie hospodárskeho rastu o viac ako 2 percentuálne body a trvalo dva roky, kým rast hrubého domáceho produktu dosiahol prijateľnejšiu úroveň. Situácia v roku 2000 a čiastočne v roku 2001 bola priaznivejšia o to, že hospodársky rast bol založený na externom dopyte. V roku 2003 -- pri nedávno zníženom odhade rastu v Európskej únii z 2,9 % na 1,8 % -- zníženie dopytu domácností a v dôsledku rastu cien energií i podnikov nebude kompenzovaný zvýšeným exportom a bude mať za následok spomalenie hospodárskeho rastu v roku 2003 a pravdepodobne i v roku 2004. Bude to znamenať zníženie celkových daňových príjmov do rozpočtu.
c) Z politiky zbližovania sadzieb DPH bude profitovať úzka príjmovo najvyššia skupina. Naopak, viac ako 70 % rodín s nižšími alebo rovnakými priemernými príjmami, bude poškodená. Negatívne dôsledky možno čakať i na podnikateľský stav, ktorý produkuje tzv. neobchodovateľné (v zahraničí) produkty a služby.
StoryEditor