Profesionáli bez vlastností profesionálov

V poslednom čase -- nie dňoch či týždňoch, ale v posledných rokoch -- pribúda dopravných nehôd s ťažkými následkami, ktoré majú na svedomí profesionáli. Havárie prezidentských kolón, havárie policajtov ako tá nedávna na Pezinskej Babe, havárie kamiónov ako ten spred pár dní na Prístavnom moste, havárie autobusov ako ten predvlani s pútnikmi do Levoče. Napriek tomuto náhodnému menovaniu nie je to problém okrajový a ani rýdzo slovenský. Spomeňme si na alpské tunely dlhodobo uzavreté pre havárie, autostrády posypané nákladom z kamiónov, nešťastie turistov v Egypte. Akoby bolo všetko postavené na hlavu. Profesionáli, od ktorých by iní účastníci dopravy očakávali geniálne jednoduché, ale presné a včasné riešenie krízových situácií, ich vyvolávajú, stávajú sa ich účastníkmi a neraz i obeťami. Ukazuje sa, že na čosi zákonodarcovia -- a opäť nielen na Slovensku -- zabúdajú. Na prostý fakt, že nie každá povaha môže byť profesionálnym vodičom. Ak aj súhlasíme s pochybným tvrdením, že vodičské oprávnenie môže mať každý dospelý, ktorého zdravotný stav to dovoľuje, nemôžeme súhlasiť s tým, že každý takýto človek môže byť aj profesionálnym vodičom. Iné je denne sa odviezť do práce a späť a raz za rok na dovolenku a iné je deň čo deň viesť stovky kilometrov ťažké vozidlo v ťažkých podmienkach. Skrátka a dobre -- bez normy na psychickú spôsobilosť to už ďalej nepôjde. Bez spoluzodpovednosti zamestnávateľa za psychohygienu vodičov tiež nie. Je najvyšší čas rozlúčiť sa s tvrdením, že vlastniť vodičský preukaz je ľudské a občianske právo. Pretože ak ho akceptujeme, akceptujeme zároveň to, že právo na život nemali obete neprofesionálnych profesionálov.