Pavol Hrušovský (KDH) kategoricky odmietol spoluprácu so slovenskými komunistami. Do parlamentu sa dostávajú po trinástich rokoch ako následok neudržateľnej životnej a existenčnej situácie určitej vrstvy občanov Slovenska. Pavol Hrušovský, ako predstaviteľ kresťanskej a demokratickej strany tiež povedal, že nezostáva nič iné, ako túto stranu v parlamente trpieť. Tak ako treba trpieť vrstvu nezamestnaných, neschopných postarať sa o seba a svoje rodiny? Komunisti sa napokon do parlamentu nedostali, pretože oni to chceli, alebo, že by sa to "upytlíkovalo" dakde v Moskve, alebo v Havane, ale ich tam dostala demokraticky práve spomenutá vrstva trpiacich obyvateľov. Je veľmi pravdepodobné, že nevolili komunistov z ideologických dôvodov, volili ich emotívne, ako, podľa ich mienky poslednú nádej, že sa aj vo vysokých kruhoch bude riešiť ich položenie. Nedôverujú ani Mečiarovi, ani Ficovi, nedôverujú ani pravici. Predstavitelia ostatných politických subjektov, dnes už parlamentných, sa až tak príkro nevyjadrovali, istá rozvaha vyznela z prístupu podpredsedu HZDS Vojtecha Tkáča, uznávaného odborníka na sociálne právo a sociálne záležitosti. Pravdepodobne veľmi dobre chápe pozadie príčin návratu KSS.
Je to hanba pre Slovensko v novej Európe? Môžu sa hanbiť biedni ľudia, voliaci komunistov? A je to väčšia hanba, ako keby sa do parlamentu dostali nacionalisti? Práve o tom je demokracia. Nezahľadieť sa do svojho úspechu, neďakovať len svojim voličom, robiť takú prezieravú a múdru hospodársku politiku, aby subjekty týchto charakteristík stratili medzi občanmi svojich voličov. Problémy však budú mať zrejme aj subjekty s oveľa vyššími, nie však dostatočne vysokými volebnými výsledkami. Lobistické a záujmové bloky sponzorovali, investovali do svojej budúcnosti. Keď sa ich protežanti do exekutívy nedostanú, nastane čas účtovania...
StoryEditor