Zavádzajúci symbol Hlavy 22

Priebeh vzniku názorovej platformy Slobodné fórum SDKÚ na prvý pohľad zodpovedal miestu, kde sa tak stalo -- totiž v kaviarni s názvom Hlava 22. Nikto nebude tvrdiť, že pomery v SDKÚ a spôsob, akým robí politiku, sú ideálne a že na nich niet čo zlepšiť, prípadne napraviť. Otázka je len, ako na to -- a z nej vyplýva otázka druhá: kto to má urobiť? Na túto otázku v Hlave 22 (kaviarni) odpovedali, že to majú byť oni tým, že otvoria vnútri strany priestor na diskusiu. Na tom by nebolo nič zlé, keby tento úmysel nespochybnil samotný zakladateľ novej platformy Ivan Šimko: ako chce diskutovať vnútri strany človek, ktorý neprišiel na ostatný výkonný výbor, kde podľa očitých svedkov prebiehala tri hodiny trvajúca a búrlivá diskusia, a to aj za účasti Šimkových stúpencov? Že by Šimka názory jeho odporcov nezaujímali? Samozrejme, ľahšie sa diskutuje v kruhu "spriaznených duší" -- a tejto pseudodiskusie si v nedeľu užili všetci do sýtosti.
Absurdita môže pokračovať zostavou účastníkov zakladajúceho stretnutia. Prišli nadšenci, horliaci za všeobecnú očistu spoločnosti od takmer všetkého zla. Tí boli svojím patetickým spôsobom najsympatickejší, pretože ako obvykle budú sklamaní -- žiadna politická strana to nedokáže, pretože to ani nemôže byť náplňou jej činnosti. Priamočiarejší bol predstaviteľ kultúrnej obce, pohoršený tým, že SDKÚ nezasiahla, keď ústredný riaditeľ STV porušil autorský zákon. Prítomní mu dali za pravdu, aj keď azda každému musí byť jasné, aký krik o mocenskom zasahovaní do STV by sa zdvihol, keby SDKÚ takto zasiahla do kompetencií televíznej rady. Zakladajúce vyhlásenie novej názorovej platformy podpísal poslanec, ktorý bol pôvodne zvolený za úplne inú stranu, v súčasnosti pôsobí ako nezávislý a ani teraz nechce vstúpiť do poslaneckého klubu SDKÚ. A návrat k pôvodnému programu SDKÚ prišiel podporiť aj politik, ktorý v čase, kedy tento program vznikal, sa s ním nestotožňoval a roky dával prednosť budovaniu svojej piadistrany...
Prítomnosť Jána Budaja bola priam symbolická. Nepochybne bol pozvaný preto, aby evokoval spomienky na november 1989 a zakladateľom názorovej platformy dodal "odér" disidentov, trestaných za svoje presvedčenie a kritické názory. Lenže neslobodno zabudnúť, že Šimko bol zakladateľom SDKÚ a autorom jej programu. Má nemalý podiel na tom, že sa nenaplnili tie jeho body, ktoré hovoria o dvoch jej programových platformách -- kresťanskodemokratickej a liberálnej. Ak teraz tvrdí, že "sa to tak vyvinulo" a platformy nevznikli, tak zastiera skutočnosť: bol to totiž on, kto mal z titulu funkcie generálneho sekretára koordinovať ich činnosť. Existencia dvoch platforiem pritom mohla významne prispieť k vnútornej diskusii v SDKÚ, ktorej sa teraz Šimko tak dožaduje spolu so svojimi stúpencami. Mimochodom, pri pohľade na predsednícky stôl bolo jasné, že každý z tam sediacich pánov a dám mali dostatok sily na to, aby túto diskusiu iniciovali -- či už v predsedníctve strany alebo v poslaneckom klube. Rovnako ako každý z nich, najmä však ich líder, mali možnosť dožadovať sa informácií o ekonomickom pozadí strany a nápravy nedostatkov, ktoré teraz kritizuje.
Tu sa podobnosť s Hlavou 22 končí. Ten paragraf bol síce odpudzujúci a absurdný, ale aspoň poctivý.