Amerika si mohla vybrať medzi mizernou prezidentkou a mizerným prezidentom. Stredajšie ráno ukázalo, že si vybrala mizerného prezidenta. A Európa tým vyfasovala mizerného parťáka, ktorý sa netají svojim obdivom k Putinovi.
A viete čo? Celkom sa bavím. Vyzerá to totiž, že som vyhrala hneď dve malé osobné stávky. Tak po prvé, víťazstvo Trumpa nepovažujem za nič extra prekvapivého. Predvolebné prieskumy verejnej mienky sa totiž v posledných dňoch vyvíjali nápadne podobne prieskumom tesne pred hlasovaním o Brexite: Zbližovanie oboch strán, dokonca krátke vedenie "rebelskejšieho" názoru a v úplnom finále pokles preferencií oboch. Toto už sme raz videli. Mohlo to varovať každého, že zdanlivý outsider a väčší rebel má viac šancí, než sa zdá. V lete z toho bol Brexit. Teraz je z toho Trump.
Trump nie je Reagan
A teraz to hlavné: Vážení, týmto na finančných trhoch práve začína divoká jazda z vŕšku. (Fajn, druhá moja súkromná vyhraná stávka.)
Ak Amerika bola do poslednej chvíle viacmenej napoly rozpoltená, finančný svet to videl čiernobielo: Trumpa považoval za pohromu. A mal pre to dosť dobré dôvody.
Trump síce býval často prirovnávaný napríklad k Reaganovi, z čoho pramenilo (a stále pramení) presvedčenie mnohých, že jeho budúce kroky v ekonomických otázkach budú podobné práve tým Reaganovým. Čo by koniec koncov nebola zase tak zlá voľba, Reagan skutočne americkú ekonomiku vo svojej dobe slušne nakopol. Lenže to je zásadný nedorozumenie a finančný svet to vie. Trump nie je Reagan. Trump je ekonomicky neriadená strela. V skutočnosti vlastne nikto nevie, čo od neho na ekonomickom poli čakať.
Následky protekcionizmu
A má to jednoduchý dôvod: Trump totiž nemá žiadne ekonomické vzdelanie (okrem spornej kvalifikácie riadiť štát ako firmu), zato ale má slušne prebujnené sebavedomie, takže nie je ochotný nechať si v ekonomických otázkach plne poradiť.
Jeho "program" je skôr znôška jednotlivých oportunistických výkrikov, ktoré nie sú prepojené s jednotnou ekonomickou filozofiou. Vieme napríklad o ňom, že by sa mu páčila liberalizácia miestnych amerických podmienok (v podobe dramatického zníženia daní), ale súčasne hovorí o tvrdom protekcionizme v zahraničnom obchode (v podobe ciel a kvót). A to nejde tak celkom logicky dohromady.
Ostatne toto tento protekcionizmus v medzinárodnom obchode by hypoteticky mohol mať významné dôsledky aj pre ČR, teda za predpokladu, že snáď Trump svoje predvolebné reči myslel vážne. Pred nejakým časom sa totiž ostro vymedzil proti krajinám, ktoré - podľa jeho mienky - poskytujú "neférový" dumping svojmu tovar skrze podhodnotenie svojich mien.
S Trumpom bude "sranda"
Podľa svojich slov je vraj pripravený na tieto krajiny v rovnakej miere, v akej umelo podhodnocujú svoju menu, a tým si vyrábajú neférovú výhodu, uvaliť clá a kvóty v rovnakej miere. Je síce pravdepodobné, že sa Trump takto vymedzoval hlavne voči Číne, avšak jeho slová sedia ako pokrievka na hrniec aj na Českú republiku a ČNB, ktorá intervenciami umelo podhodnocuje českú korunu.
Keby čisto hypoteticky myslel Trump svoje vyhrážky vážne (čo si viem sotva predstaviť, ale nikto nevie), potom by sme si ako ČR mali za zhruba 10-percentné podhodnotenie koruny vykoledovať možno 10-percentné clo na dovoz do USA ... (Máme to snáď čítať tak, že Trump donúti ČNB skončiť s intervenciami ?! Lenže je vôbec reálne uvaliť clo na jednu krajinu, ktorá je súčasťou bloku EÚ ?!)
Každopádne jedno vieme určite: Kým víťazstvo Clintonovej by bola trochu nuda, s Donaldom začína vo finančnom svete tá správna "sranda". Finančné trhy sa ho totiž prenáramne báli. A tak je úplne logické, ako teraz musia zareagovať: prepad.
Prepad bude všade
Prepad bude všade, kam sa pozrieme: Pri akciách. (Pretože clá nie sú pre akciové podniky žiadnu výhrou.) Pri dolári. (Pretože prepad akcií nie je pre dolár nič dobrého.) Pri výnosoch dlhopisov. (Pretože na zvýšenie amerických úrokových sadzieb ešte tento rok zrejme môžeme zabudnúť.) Pri rope. (Pretože Trump podporuje zvyšovanie neekologickej ťažby ropy z bridlíc.) Pri mexickom pese. (Pretože Trump a mexickí imigranti sa vzájomne nemajú v láske.) Pri ekonomike. Áno, pri ekonomike ako celku.
A ak niekto na Trumpovi naopak zarobí, bude to zlato. (Pretože zlato sa má k svetu vždy, keď finančný svet ovládne strach.)
A preto by bolo totálne naivné tvrdiť, že Amerika a Trump sú ďaleko. Kdeže, sú hneď za rohom. Finančný svet je prepojený. A epicentrum veľkej väčšiny finančných cunami býva väčšinou v Amerike. A ak sa finančný svet otrasie, my to spoznáme na vlastnej koži v kurze koruny k doláru, v hodnote podielových listov podielových fondov, vo výnosoch penzijného pripoistenia a tak ďalej.
A predsa nijako zvlášť nezúfam. Nielen, že som vyhrala tie svoje dve malé stávky - hlavne na všetkom zlom býva aj veľa dobrého.
Koniec megabubliny?
Trump zrejme neprinesie svetovej ekonomike nič moc dobrého. Čo je paradoxne práve tá fajn správa. Opakovane na tomto mieste píšem, že svetové finančné trhy sú ovládané doslova cenovou megabublinou. A že kým táto megabublina nepraskne a kým si svet neprejde regulárnou hospodárskou krízou, ktorá bude mať očistný vplyv na svetovú ekonomiku, nie je možné naštartovať vo svete zdravé ekonomické trendy. Jednoducho, cesta nahor vedie cez dočasný zostup dole.
A práve teraz máme s trochou šťastia určitú šancu takýto vývoj prežiť. Ak reakcie svetových finančných trhov boli naozaj prudké, mohli by hypoteticky mať práve onen potrebný očistný charakter. Ceny cenných papierov by sa mohli vrátiť tam, kam patria. A mohol by to byť celkom slušný nový štart. Tak uvidíme, ako Trump svoje vyhrážky splní.