V programe na prvých 100 dní Trumpovej vlády sa nachádza aj „opatrenie“, že poverí ministra financií, aby oficiálne označil Čínu za manipulátora meny. Ťažko povedať, či by to malo v praxi nejaké dopady, je to však základom pre prípadné zavedenie odvetných opatrení. V extrémnom prípade sa bavíme o 45-percentnom cle na importy, ktoré Trump sľuboval v kampani.
Situácia je však iná, ako si Trump predstavuje. Áno, Čína manipuluje menu, avšak opačným smerom – teda ju posilňuje. Bez intervencií čínskej centrálnej banky by bola čínska mena ešte slabšia a čínske exporty do USA by boli ešte lacnejšie. Tohto vývoja sme svedkami zhruba od roku 2014, dovtedy platil opak, teda to, čo tvrdí Trump – Čína menu oslabovala, aby podporila svojich exportérov.
Pekne to celé ilustruje vývoj zmeny devízových rezerv. Keď krajina oslabuje svoju menu oproti trhovým silám, tak musí na devízových trhoch zvýšiť ponuku svojej meny. To robí tak, že ju elektronicky vytvorí a nakúpi za ňu cudziu menu (pri Číne sa jedná prevažne o doláre, resp. dolárové aktíva). A to, čo nakúpi, ide do devízových rezerv.
Keď teda krajina oslabuje menu, tak devízové rezervy rastú. Pri posilňovaní meny je to presne naopak, centrálna banka za predtým naakumulované devízové rezervy nakupuje na trhoch domácu menu. Inak z toho vyplýva, že menu si krajina môže umelo oslabovať donekonečna, posilňovať ju však môže len kým jej nedôjdu devízové rezervy.
Graf nižšie ukazuje vývoj devízových rezerv Číny od roku 2000 – tie rástli až do roku 2014, t.j. Čína teda dovtedy menu umelo oslabovala. Od roku 2014 však prebieha opačný proces a krajina o devízové rezervy prichádza.
Vývoj devízových rezerv Číny (v mld. USD)
Čo sa stalo od roku 2014?
1) Dolár začal prudko posilňovať. Postarali sa o to prvé úvahy o zvyšovaní úrokových sadzieb americkej centrálnej banky FED. Od polovice roku 2014 vzrástol kurz dolárového indexu (kurz dolára voči šiestim popredným menám) o 25 %. Dopyt po americkej mene voči čínskej tak na devízových trhoch rástol. Ďalším efektom bolo to, že čínske firmy, ktoré boli zadlžené v dolároch začali pri očakávaní vyšších sadzieb v USA a silnejšieho dolára vyplácať svoje dolárové dlhy, aby sa im viac nepredaržili. Na to potrebovali predať juany a kúpiť doláre, čo ešte viac prispelo k posilneniu dolára voči juanu.
2) Čínska ekonomika začala výraznejšie spomaľovať. Pri nedostatku domácich profitabilných investičných príležitostí a rastúcej neistote začal z krajiny odtekať kapitál, čo vytvorilo na čínsku menu dodatočný tlak. Nižšie je graf čistých tokov kapitálu do Číny, ktorý ukazuje jednoznačne negatívny trend od roku 2014 (v mld. USD):
Čiastočnou podporou pre čínsku menu je stále pozitívna obchodná bilancia (t.j. exporty mínus importy), avšak oproti spomínaným dvom faktorom (posilnenie dolára, odliv kapitálu) pre udržanie stabilného kurzu nie je postačujúca.
Navyše pozitívna obchodná bilancia je z veľkej miery dielom dlhodobejšieho poklesu importov, za ktorým stojí nižší čínsky dopyt a pokles cien importovaných komodít (ktorý tiež súvisí so slabším dopytom z Číny).
Je teda zrejmé, že v posledných dvoch rokoch Čína svoju menu voči doláru manipuluje smerom nahor. To znamená, že bez intervencií centrálnej banky (t.j. pálenia devízových rezerv) by bol juan voči doláru ešte slabší. Najviac by som sa pobavil na tom, keby na Trumpovo označenie Číny za manipulátora meny reagovala Čína zastavením intervencií na posilnenie meny a nechala by juan ešte viac oslabiť.