Obavy pivovarníkov sa napĺňajú

Keď sa k 1. januáru 2003 zvyšovali spotrebné dane z piva s odôvodnením nutnosti ich zladenia s požiadavkami Európskej únie, nikto z pivovarníkov to nespochybňoval a v nádeji skorého vstupu do EÚ sme to akceptovali. Akceptovali sme to aj preto, že metodika stanovenia výšky spotrebnej dane podľa hektolitra a stupňa Plato je v Európe bežná. Taktiež určité zníženie spotrebnej dane pre menšie pivovary je výrazom pochopenia nutnosti podpory existencie tejto skupiny výrobcov.
Výška spotrebnej dane sa touto úpravou dostala na úroveň najnižšej sadzby žiadanej Európskou úniou od svojich členských štátov, teda na úroveň 0,748 eura na hektoliter a stupeň Plato, čo je asi 30 Sk. Pri 10-percentnom pive to znamená 300 Sk na hektoliter a pri 12-percentnom 360 Sk na hektoliter. Napriek tomu, že úprava spotrebnej dane k 1. januáru 2003 spôsobila iba mierny nárast, trvalo celý prvý polrok 2003, kým sa jednotlivé pivovary a trh dokázali so zvýšením vyrovnať. Zvýšenie spotrebnej dane sme vďaka enormnému úsiliu a zvýšeniu nákladov dokázali ešte eliminovať.
Avšak zlom v pivovarníckom priemysle nastal po 1. auguste 2003, keď ministerstvo financií z obavy z horších rozpočtových výsledkov bez akýchkoľvek dosahových analýz zasiahlo do trhu s pivom už druhýkrát v jednom roku zvýšením spotrebnej dane o radikálnych 66 percent pre všetky stupňovitosti pív. Pri 10-percentnom pive bolo zvýšenie na 500 Sk a pri 12-percentnom na 600 Sk na hektoliter. Navyše, o tomto kroku sme sa dozvedeli len z médií. Už vtedy sme upozorňovali pracovníkov ministerstva i samotného ministra financií, že takto stanovená výška spotrebnej dane nemá nič spoločné s daňovou reformou a je len plátaním dier v štátnom rozpočte.
Naše najväčšie obavy sa naplnili. Po 1. auguste 2003 do konca roku nastal prepad vo výrobe a v predaji o 12 percent. Za prvých päť mesiacov roku 2004 to už je 15 percent. Len za máj 2004 je prepad o 27 percent! To už hraničí s ohrozením samej podstaty existencie pivovarníctva na Slovensku.
A tak je na mieste otázka, čomu a komu má vlastne slúžiť takáto tvrdá regulácia trhu so slovenským pivom. Veď ako inak, ak nie reguláciou trhu s pivom zo strany štátu nazvať to, že spotrebné dane sú na Slovensku takmer dvakrát také vysoké ako vo vyspelých pivovarských štátoch Európy ako je Česká republika a Nemecko? Pritom priemerný ročný hrubý zárobok v priemysle a službách je v Nemecku takmer desaťkrát vyšší ako na Slovensku. Kým na Slovensku je to 4 582 eur za rok, v Nemecku 39 440 eur.
Európska únia svojou smernicou EÚ 92/83/EHS stanovila minimálnu sadzbu spotrebnej dane, napr. pri 12-percentnom pive na 8,98 eura na hektoliter. Na Slovensku je táto sadzba 15 eur na hektoliter, čo je takmer dvojnásobok minimálnej sadzby EÚ. Poukazovanie na tento stav už nie je žiadnym lobizmom, ale volanie o pochopenie a pomoc. Ministerstvo financií by malo namiesto zľahčovania stavu, vymýšľania rôznych výhovoriek a protiargumentov zasadnúť za spoločný rokovací stôl so zástupcami výrobcov piva a problém seriózne vyriešiť.
Stanovenie rozumnej sadzby spotrebnej dane z piva, ktorá by podľa názoru pivovarníkov mala byť na úrovni minimálnej sadzby EÚ, by nemalo spôsobiť žiadny problém pri napĺňaní príjmov štátneho rozpočtu. Zníženie spotrebnej dane by sa kompenzovalo zvýšenou výrobou a predajom piva, a tým i naštartovaním opätovného rozvoja tohto tradičného výrobného odvetvia.
Pivo neodmysliteľne patrí ku gastronomickým tradíciám tejto krajiny. Našou snahou je pokračovať v budovaní tejto národnej tradície a kultúry zodpovednej konzumácie piva. Uspieť môžeme len s podmienkou, že vo vládnych inštitúciách nájdeme korektného partnera na diskusiu o budúcnosti výroby piva. Partnera, ktorý pri určovaní podmienok podnikania neignoruje názor druhej strany.