Svetom obchádza strašidlo stagflácie

O Hugovi Chávezovi celkom iste nemožno povedať, že by bol nejakým osobitným priateľom Bieleho domu. Ak napriek tomu i Američania s uľahčením vzali na vedomie správu, že tento ľavicovo orientovaný populista bol potvrdený v úrade venezuelského prezidenta. Môže to mať len jeden dôvod: ropu. Politické nepokoje v krajine, ktorá je piatym najväčším exportérom tejto suroviny na svete, nechce riskovať nikto. Totiž nielen v Amerike, ale na celom svete sú nervy ekonomiky napnuté až do prasknutia -- 45 dolárov za barel ropy, to je hodnota, o ktorej ešte nedávno seriózne uvažoval len málokto. Navyše, nový ropný šok prichádza v čase, keď sa svetové hospodárstvo začína opäť zadrhávať.
Či už v USA, Japonsku alebo Európe -- všade sa hospodársky rast v posledných mesiacoch spomalil. Ekonómovia investičnej banky JP Morgan Chase počítajú s tým, že svetové hospodárstvo dosiahne v druhom štvrťroku 2004 už len polovičný prírastok v porovnaní s kvartálom predtým.
Ak by sa tento vývoj udržal, bude už len otázkou času, kedy rast cien zhltne celý prírastok -- a kedy sa inflačná špirála rozkrúti naplno. Rastúca inflácia a stagnujúci hospodársky rast sú však práve tými okolnosťami, ktoré v 70. rokoch uvrhli svet do stagflácie.
Tvárou v tvár kladným hodnotám hospodárskeho rastu sa zdá, že od tejto hrozby je svet v danej chvíli ešte trochu vzdialený. Najnovšie udalosti v Rusku a na Strednom východe však ukazujú, aká krehká je terajšia situácia na trhu s ropou. Politické udalosti môžu cenu tejto suroviny v ktoromkoľvek okamihu vyhnať až na hranicu 50 dolárov za barel. V reálnych hodnotách by to síce bolo ešte stále menej ako v kritických sedemdesiatych rokoch, ekonómovia však varujú pred možným asymetrickým šokom. Inými slovami: rast cien zo 45 na 50 dolárov za barel sa svetového hospodárstva dotkne oveľa tvrdšie ako skok z 35 dolárov na 40.
Pre centrálne banky predstavuje nebezpečenstvo stagflácie osobitnú dilemu. Aby zabezpečili cenovú stabilitu, musia zvýšiť úroky. Pravda, slabý rast volá po priamom opaku, t. j. po znížení úrokov. Skúsenosti zo 70. rokov však učia, že v prípade pochybností by finančníci mali dať prednosť boju proti inflácii.