Ceny pohonných látok a spotrebná daň

Vždy, keď sa vplyvom diania na svetových trhoch z ropou a ropnými výrobkami radikálne zvýšia ceny pohonných látok, takmer súčasne sa objavia tlaky, ktoré neobchádzajú ani Slovenskú republiku. Ich zámerom je znížiť sadzby spotrebnej dane uplatňovanej na pohonné látky. Je to takmer vždy agenda opozičných poslancov, avšak ako ukazuje prehľad hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky o návrhu skupiny poslancov k tejto problematike, táto agenda oslovuje aj iných poslancov. Je úplne jasné, že ide predovšetkým o politiku a voličské preferencie.
Je legitímnym právom poslancov predkladať návrhy zákonov alebo ich zmeny. Takéto snahy o zmenu sadzieb spotrebnej dane z minerálneho oleja sú však iracionálne, pretože kým prebehne legislatívny proces vrátane hlasovania, spravidla ceny klesnú takmer na pôvodnú výšku. Iracionálnosť takýchto návrhov spočíva predovšetkým v nepochopení spôsobu zdaňovania pohonných látok, prípadne sa kalkuluje s neznalosťou verejnosti. Na všetky tovary podliehajúce spotrebným daniam sa uplatňujú tzv. špecifické sadzby dane, čiže pevné, zákonom ustanovené sumy na príslušnú mernú jednotku, v prípade pohonných látok na 1 000 litrov. Nech teda dôjde k akémukoľvek cenovému pohybu, výška spotrebnej dane sa na rozdiel od DPH, ktorej základom dane je cena tovaru, nikdy nemení. Keďže spotrebná daň predstavuje výrazne vyššiu cenotvornú zložku než DPH, každé zvýšenie cien pohonných látok znižuje celkové daňové zaťaženie predmetu dane, v prípade poklesu cien pohonných látok sa, naopak, daňové zaťaženie zvyšuje. To však nikdy nikomu neprekáža.
Odmietanie účelovej zmeny sadzieb spotrebnej dane v priebehu rozpočtového roka je teda logické. Rozhodne však nemožno súhlasiť s protiargumentom, podľa ktorého má Slovenská republika najnižšie možné sadzby spotrebnej dane z minerálneho oleja. Nie je to pravda. Podľa smernice EÚ o reštrukturalizácii rámcových predpisov Spoločenstva o zdaňovaní energetických produktov a elektrickej energie, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004, majú mať všetky členské štáty k 1. januáru 2010 minimálnu sadzbu v prípade bezolovnatých benzínov vo výške 359 eur/1 000 litrov, sadzba dane platná v SR už od 1. augusta 2003 je 388 eur/1 000 litrov. Sadzba dane z motorovej nafty má k 1. januáru 2010 dosiahnuť 330 eur/1 000 litrov, avšak už teraz je 363 eur/1 000 litrov. To však nie je až také podstatné, v konečnom dôsledku existujú členské štáty, ktoré majú oveľa vyššie sadzby. Z hľadiska Slovenskej republiky je však rozhodujúce porovnanie so susednými členskými štátmi.
Výrazné rozdiely v prípade motorovej nafty logicky predstavujú aj rozdiely v predajných cenách. Najmä podnikatelia v diaľkovej preprave v snahe jazdiť čo najhospodárnejšie nepochybne tieto rozdiely aj využívajú a naftu nakupujú tam, kde sa im to najviac oplatí.

Porovnanie spotrebnej dane na benzín a naftu
(k 1. januáru 2004, v eurách na 1 000 l)
	SK	CZ	AT	HU	PL
Benzín	375,53	339,9	407	407,56	331,22
Nafta	351,3	312	282	334,71	221,83