Keď pred niekoľkými mesiacmi obletela malé Slovensko veľká myšlienka ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, že bezplatne neznamená zadarmo, každému súdnemu človeku museli zísť na um dve veci. Po prvé, že väčší filozofický skvost ešte nepočul, a po druhé, že slovenskému občanovi, pokiaľ sa práve neschyľuje k voľbám alebo referendu, možno zavesiť na nos hocičo. Žiadny minister, samozrejme, nemusí byť filozofom, pretože dnes sa cení predovšetkým ekonomická zdatnosť a kupecké počty. A to rezort zdravotníctva v posledných dňoch čulo uplatňuje. Vraj sa už objavili automaty na 20-korunové vstupenky k lekárom a zaiste nie je ďaleko čas, keď sa budú pacientom ponúkať mesačné, štvrťročné, prípadne celoročné zdravotnícke lístky oprávňujúce na ošetrenie určitého telesného orgánu alebo tzv. celotelové. Vzhľadom na prichádzajúcu letnú sezónu možno ponúknuť nemocničné lôžka "hotelového typu" napríklad so sloganom "Dovolenka s infúziou" a nadšencov krajiny môžu po krásach našej vlasti rozvážať špeciálne upravené sanitky. A čo skutoční pacienti? Tí zatiaľ môžu v preplnených čakárňach pred ordináciami pomocou použitých injekčných ihiel pliesť obväzový materiál. Lebo bezplatne neznamená zadarmo. A ono by to za viac ani nestálo.