V druhom štvrťroku 2003 bol rast HDP 3,8 %. Všetky hlavné zložky domáceho dopytu pritom zaznamenali pokles, čo spôsobilo pokles domáceho dopytu celkovo o 1,2 %. Vývoj najväčšej zložky domáceho dopytu, konečnej spotreby domácností je ovplyvnený volebným cyklom. Vo volebnom roku 2002 bol rast konečnej spotreby vyšší, preto okrem reštrikčných opatrení vlády, zvyšovania nepriamych daní a deregulácií, pôsobí na tempá rastu v roku 2003 aj bázický efekt. Miera inflácie bude podľa očakávaní v nasledujúcich mesiacoch dosahovať úroveň okolo 9 %, čo dokopy vytvára priestor iba pre veľmi mierny rast konečnej spotreby domácností, respektíve jej stagnáciu aj v druhom polroku 2003. Investície už dlhodobejšie stagnujú a aj vládna spotreba je ovplyvnená začínajúcim volebným cyklom. Celkový domáci dopyt bude teda pravdepodobne aj naďalej rásť iba mierne, prípadne stagnovať.
Rast HDP bol teda v druhom štvrťroku tvorený iba pozitívnym výsledkom zahraničného obchodu, kde export v stálych cenách zaznamenal rast na úrovni 24 percent a predbehol rast importu v stálych cenách o 8,8 percenta. Tento vývoj bol očakávaný aj na základe údajov zahraničného obchodu z jednotlivých mesiacov. Vysoké tempá rastu dovozu a vývozu v stálych cenách boli podporené aj vývojom cien dovozu a vývozu, ktoré oproti druhému štvrťroku 2002 zaznamenali pokles o 4,5 percenta pre export a 6,1 percenta pre import.
Keďže prvá polovica roku 2002 sa vyznačuje nízkymi tempami rastu exportu a dokonca jeho poklesom za prvý štvrťrok, je porovnávacia báza na tento rok nižšia, a teda aj tempá rastu vyzerajú optimistickejšie. Až v druhej polovici 2002 bol rast exportu nad 10 percent, preto je veľmi pravdepodobné, že v druhej polovici roku 2003 tempá rastu padnú pod úroveň 20 percent. Preto je vývoj v posledných dvoch štvrťrokoch 2003, a to, či je možné spoliehať sa na export ako jediný hlavný determinant rastu HDP, ktorý by mal v roku 2003 podľa prognózy Štatistického úradu dosiahnuť 4,1 percenta, otázne.
StoryEditor