Uplynulo už pekných pár rokov odvtedy, čo som začal šetriť. Dnes by ma už na taký nezmysel nikto nenahovoril, pretože súčasní mudrci nás učia, že treba užívať dnešný deň. Šetriť som začal synovi, ktorý mal v tom čase veľmi skromný vek niekoľkých týždňov. Nuž čo, hovoril som si, syn povyrastie a ešte mi ruky pobozká za to, že bude mať k dispozícii finančný základ na byt. Syn však povyrástol spolu s dobou. A s cenami. V čase, keď dosiahol plnoletosť, a tým aj právny nárok na svoje ušetrené peniaze, totiž veľké billboardy hlásali: Nové byty za výhodné ceny 27-tisíc korún za štvorcový meter! Tak som si ešte sedem tisícok požičal a ten jeden štvorcový meter som synovi kúpil, nech na mňa nespomína v zlom. Uhlopriečne sa naň ako-tak zmestí. Lepšie by však bolo, keby meral o štyridsať centimetrov menej -- mohol by sa aj vystrieť.