Nastupujúci kabinet Stanislava Grossa výstižne dokazuje, že najväčšou brzdou vzostupu Česka sú chýbajúce elity. Priemerný vek koaličných lídrov je 37 rokov. Svoju individualitu, víziu i politickú kariéru neformovali, na rozdiel od garnitúr o generáciu staršieho Klausa, Zemana a Špidlu, v totalite, ale slobodných pomeroch.
Gross a spol. sú exempláre novej českej elity. Fakt, že sa k moci dostali práve oni, dokazuje, že prirodzená výchova a výber elít -- najdôležitejšia podmienka prosperujúcej spoločnosti -- zlyháva.
Víziu, zaujímavú osobnosť s rozmanitými skúsenosťami, vzdelaním, záujmami a inšpiratívnym pohľadom na svet nik z nich neponúka. Kariéra sa neodkláňa od stredného prúdu oportunistov. Každý vzdelaný, zaujímavý, ambiciózny človek si právom povie, že ak je v politike receptom na úspech práve takýto charakter, nemá tam čo hľadať. Kríza sa opäť prehĺbi: skutočné elity nebudú mať na chod krajiny vplyv.
Z programu vládnej squadry nie je jasné, o čo jej ide. Kam chce krajinu viesť? Ako bude riešiť problémy, ktoré sa hromadia a každý ďalší odklad znamená zaostávanie? Ako jediný motív a záujem spoločného bytia sa ukazuje snaha udržať sa pri moci, za peniaze daňových poplatníkov si kúpiť späť stratenú podporu voličov a byť pri tom, keď sa budú privatizovať posledné štátne firmy.
Najsilnejším dojmom, ktorý si pozorovateľ môže odniesť, je handrkovanie sa o miesta na prerozdeľovacích ministerstvách a populistické zoznamy pôžičiek, úľav a dávok, na ktoré sa noví vládni "yuppies" chystajú peňazovody nasmerovať.
Keď prezident zdôrazňoval, že od mladých lídrov očakáva odvahu riešiť problémy, prejavoval buď nekonečnú naivitu, alebo si užíval chvíľku vycibrenej irónie. Je jasné, že nastupuje zostava bez vidiny a odhodlania urobiť jedinú potrebnú reformu. Páni Gross či Němec nie sú schopní dôveryhodne odpovedať, prečo nám chcú vládnuť. Miroslav Kalousek sa obrnil frázou, že predsa bránia nástupu komunistov.
Pohľad je ešte smutnejší v porovnaní so Slovenskom. Tam vedie krajinu nová postmečiarovská generácia. Mikloš, Kaník a ďalší však na rozdiel od Grossa a Němca vedia, o čo im ide. Razantne reformujú dane, dôchodky, sociálne dávky. Neberú do úvahy to, že prieskumy ukazujú stabilný pád ich popularity. Podobne ako v osemdesiatych rokoch Margaret Thatcherová odrážajú kritiku slovami, že iná možnosť nie je.
StoryEditor