Financovanie diaľnic na Slovensku

V budúcom roku máme na Slovensku investovať do výstavby diaľnic 18 miliárd korún, čo je o osem miliárd viac ako v tomto roku. Zvýšenie výdavkov by sa malo odraziť vo väčšom tempe výstavby. Na budúci rok sa má začať stavať vyše 16 kilometrov diaľnic a vyše 13 kilometrov rýchlostných ciest. Dokončiť sa má rozostavaných 14 kilometrov.

V nasledujúcich troch rokoch má každoročne ísť na výstavbu diaľnic okolo 20 miliárd korún, čo vyvolá tlak na stavebné kapacity.
Pri výstavbe diaľnic sa ráta aj s piatimi miliardami korún z EÚ. Vyplýva to zo správy o stave diaľnic a rýchlostných ciest, ktorú nedávno schválili ekonomickí ministri vlády. Treba však dodržať vládou schválený nový projekt výstavby diaľnic, čiže aby do roku 2010 bola dokončená diaľnica z Bratislavy cez Žilinu do Košíc. Výstavbu diaľnic bude financovať diaľničná spoločnosť, pričom sa menia aj samotné podmienky financovania. Ide o úvery z európskych rozvojových bánk, zdroje z fondov EÚ, štátneho rozpočtu a poplatky za používanie diaľnic. Podľa tohto modelu už nebude potrebná vládna garancia na získanie finančných zdrojov. Po vstupe do EÚ používame novú metodiku účtovania, podľa ktorej sa všetky štátne záruky započítavajú do štátneho dlhu. Jeho zvýšením by Slovensko porušilo kritériá na vstup do menovej únie. Zo zahraničných zdrojov treba spomenúť aj úvery z medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré majú k dispozícii dlhodobé zdroje a programy rozvoja cestnej infraštruktúry. Ide napríklad o Svetovú banku alebo Európsku banku pre rozvoj dopravy.
Je tu i možnosť obstarať výstavbu vydaním koncesie, prípadne viacerých koncesií. V tomto prípade koncesionári postavia diaľnice z vlastných zdrojov, zabezpečia splnenie parametrov technických projektov a kvality stavby. Koncesné zmluvy môžu určiť, že koncesionári budú na istý čas patričné úseky diaľnic prevádzkovať, čím sa im vrátia vynaložené náklady. Pre podmienky Slovenska sa ukazujú dve reálne účasti súkromného kapitálu. Je to buď zmiešaná forma, čiže systém PPP (Public Private Partnership), alebo systém tzv. tieňového mýta, kde prvotné vysoké platby na výstavbu diaľnic prevezme na seba súkromný kapitál.
Je možné zaoberať sa i emisiou štátnych dlhopisov, ktorá umožní využiť na financovanie dočasné voľné zdroje obyvateľstva i podnikovej sféry. Odborníci uvažujú o využití voľných finančných prostriedkov rôznych správcovských spoločností. S účasťou súkromného kapitálu sa ráta pri výstavbe dvoch úsekov diaľnice D1 na severnom Slovensku. Ide o 100 kilometrov diaľnic na úsekoch Hričovské Podhradie - Ivachnová a Jánovce - Studenec, čo by malo stáť 70 až 80 miliárd korún. Súkromný kapitál by sa mal zapojiť aj do budovania rýchlostných ciest. Poradenstvo v tejto oblasti zabezpečuje firma Mott Mac Donald na základe zmluvy so Slovenskou správou ciest. Podmienky tendra pri výbere poradcu boli šité pre zahraničné firmy, ale účasť odborných inštitúcií zo Slovenska by určite celému procesu pomohla. O investovanie majú záujem firmy z Nemecka, Francúzska a Talianska.
Každý spôsob financovania výstavby diaľnic má svoje klady, ale aj riziká a treba citlivo rozhodnúť, ktorý kedy použiť. Musí sa dodržať podmienka najnižších nákladov na získanie zdrojov financovania. Výstavba diaľnic je pre Slovensko životnou nevyhnutnosťou a nenahraditeľnou podmienkou pre jeho ďalší rozvoj. Preto je potrebné prestať polemizovať o rôznych variantoch smerovania diaľnic a združiť všetky dostupné prostriedky na dobudovanie vládou schválenej diaľničnej siete.