Najnovší vývoj kauzy okolo preukazov zahraničných Maďarov akoby potvrdzoval, že prívržencom tvrdých krídel na oboch brehoch Dunaja ide o to isté -- konfrontáciu a vytĺkanie veľmi pochybného politického kapitálu v nadchádzajúcich voľbách. A to aj napriek ubezpečovaniu šéfa maďarskej vlády a jeho zaklínaniu sa európskymi hodnotami tak v Európskom parlamente, ako aj v rokovaní s predsedom Európskej komisie Romanom Prodim.
Otvorenie otázky tzv. Benešových dekrétov nebola náhoda. Stalo sa to veľmi tesne po návšteve predsedu bavorskej krajinskej vlády a CSU a nádejného kandidáta kresťanskej opozície Edmunda Stoibera v Budapešti. Určite tam nebol len na zdvorilostnej návšteve, ale otvorene išiel podporiť volebný boj svojho dnes už nie liberálneho, ale čoraz konzervatívnejšieho hostiteľa Viktora Orbána.
Videné očami historika, ktorý skúma príčiny a následky, je situácia jasná. Kto seje vietor, žne búrku -- hovorí nielen slovenské príslovie. Hitlerovské Nemecko a horthyovské Maďarsko, každé snažiace sa o obnovu svojho strateného historického mocenského postavenia v Európe, stavili na silové riešenie skutočných sporov či pseudokonfliktov. A politika appeasementu Paríža a Londýna koncom tridsiatych rokov im v tom nezabránila, skôr ich podporila a dodala ich rozpínavosti krídla. Po prehratej vojne, pričom Maďarsko zostalo po boku Tretej ríše až do trpkého konca, museli obe krajiny v Postupime prijať verdikt víťazov. A či sa to niekomu páči alebo nie, nebol až taký nespravodlivý. Heim ins Reich!, toto heslo henleinovcov sa naplnilo, síce aj za cenu excesov, ale tá nebola taká vysoká ako výčiny okupantov. Či v okupovanom Protektoráte, či Tisovom slovenskom štáte, nehovoriac o Poľsku, bývalom ZSSR či na teritóriu vtedajšej Juhoslávie, odkiaľ, vrátane Maďarska, na základe rozhodnutia štyroch víťazných mocností odsunuli takmer úplne nemecké menšiny. A to v Maďarsku nebola pri moci komunistami ovládaná vláda. Ako hovoria Francúzi: C´ est la guerre (Taká je vojna). Neslobodno navyše zabudnúť na to, že povojnové usporiadanie, ako výsledok Postupimskej konferencie, sa stalo základom pre Konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Európe (dnes OBSE), čo je všetkými jej signatármi -- vrátane Nemecka a Maďarska -- uznaná a stále platná medzinárodnoprávna norma.
V rozhovoroch s maďarskými diplomatmi som sa dozvedel, že Budapešť koncipovala svoj zákon podľa vzoru iných podobných noriem vrátane slovenskej. Že je určený na podporu menšín, čo robia aj iné európske krajiny. Áno, to je pravda, ale s podstatným rozdielom. Ani Nemcom v Belgicku, Dánom v Nemecku, Švédom vo Fínsku, Rakúšanom v Taliansku atď., neplatia ich materské krajiny rodičom takpovediac "kopfgeld", aby posielali deti do škôl s vyučovacím jazykom menšiny. To je výlučné špecifikum maďarského zákona. A Orbánovo tvrdenie, že ostatní susedia Maďarska s tým nemajú problémy, nie je z hľadiska medzinárodného práva relevantné. Stačí sa pozrieť, ako sa táto otázka rieši na toľko proklamovanom príklade Južného Tirolska. Deti z nemecky hovoriacich rodín majú povinnú výučbu taliančiny a nikto sa nesťažuje. Ba dokonca deti z talianskych rodín sa učia po nemecky, pričom pravdou je, že ich úroveň ovládania tohto jazyka je nižšia ako naopak. A ako ukazuje najnovší vývoj v Nemecku, kde v minulosti zanedbali tento problém, je odstránenie spoločenskej diskriminácie a rovnosť šancí, daná ústavou všetkým občanom bez rozdielu rasy či vierovyznania, možné iba na základe ovládania úradného jazyka.
Ale nazad k Benešovým dekrétom. Zjednotené Nemecko a predtým v štátnej zmluve aj Rakúsko, sa zmluvne zaviazali ponechať túto kapitolu iba historikom a pozerať sa do budúcnosti. Ctihodný kancelársky kandidát za CDU/CSU však zbytočným vyvolávaním duchov, čo, mimochodom, odmieta aj EÚ, za asistencie svojho maďarského spojenca i niektorých rakúskych činiteľov, otvára Pandorrinu skrinku. Pritom musia vedieť, že to sú plané snahy a iba zbytočne narúšajú pokoj v toľko skúšanej strednej Európe, kam organicky patria aj oni.
Históriu meniť nemožno. A ak, tak iba silou. A na to, v súčasných politických súradniciach ani spojenectvo Stoiber -- Orbán -- Haider a ďalší, hádam nemá. Ak by sme chceli, povedzme len v Európe, odčiniť všetky historické krivdy, potom by sa naplnilo proroctvo obsiahnuté v odpovedi Rádia Jerevan na otázku, či bude III. svetová vojna: "Nie, žiadna nebude, ale bude taký boj za mier, že nezostane kameň na kameni."
StoryEditor