Po cenovej vojne, ktorú viedla so Spojenými štátmi, sa kráľovstvo teraz ocitá v kritickom bode. Na rope úplne závislá ekonomika blízkovýchodného kráľovstva sa bez reforiem nezaobíde. Môže však byť neskoro, píše v komentári František Strnad.
S koncom marca to budú tri mesiace, čo začala platiť dohoda Saudskou Arábiou vedeného kartelu Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a ďalších popredných ťažiarov na čele s Ruskom o obmedzení produkcie čierneho zlata. Už teraz sa však začína hovoriť o tom, že si petroštáty svoju stratégiu zle spočítali.
Američania začali ťažiť...
Plán znížiť produkciu o 1,8 milióna barelov denne z dielne rodu Saudov mal poslať ceny ropy nahor a nastoliť krehkú rovnováhu na trhu, ktorý v poslednej rokoch pripomínal strmo klesajúcu horskú dráhu.
Zo začiatku to vyzeralo, že stratégia funguje. Cena za barel sa držala nad hranicou 55 dolárov a pokladňa blízkovýchodného kráľovstva sa tešila na potrebnú finančnú vzpruhu. A potom Spojené štáty americké oznámili čerstvé dáta o domácej ťažbe a krivky s cenami ropy išli opäť dolu.
...a prestali sa báť
Čísla o previse zásob USA pritom nebola žiadnym prekvapením. O tom, že vyššie ceny čierneho zlata naštartujú spiace vrty na amerických bridlicových podložiach, sa vedelo. Ich kapacity však kartel OPEC podcenil a v Spojených štátoch navyše oznámili, že ani zďaleka neťažia na maximum. Američania sa navyše prestali báť lacnej ropy.
Poučení z predchádzajúcich rokov, kedy OPEC pod vedením Saudov na trh pumpoval veľké prebytky čierneho zlata a zrážal tak ceny ropy ku 30 dolárom za barel, zefektívnili vlastné ťažobné procesy. Dnes sú tak schopní konkurovať Saudom nielen objemami produkcie, ale aj cenou za vyťažený barel.
Saudská Arábia sa navyše nestihla spamätať z dopadov vojny nízkych cien, ktorú sama vlani a predvlani viedla. Rijád si ukazovaním ropných svalov z finančných rezerv odlial 210 miliárd dolárov, a ak bude týmto tempom pokračovať, za päť rokov mu nezostane v kase ani rial. Zemi teraz v pokladni zostáva vyše 500 miliárd, ktoré pri klesajúcich cenách môžu začať opäť ubúdať. Čierne zlato len od januára odpísalo asi 12 percent a barel ropy Brent opäť atakuje hranicu 50 dolárov.
Nákladná vojna
Aj pokiaľ sa Saudovia rozhodnú znovu vydať na ropné ťahanice, rozlúčia sa so zastrešovacím limitom a napumpujú na trhy ďalšie milióny barelov, príliš si nepomôžu. Ceny ropy klesnú, čo skôr než Spojené štáty zasiahne Rusko.
Ekonomika Rijádu, ktorá sa svojím nerastným bohatstvom stojí a padá, si tým nijako nepolepší. Doba, kedy monarchia z Blízkeho východu mohli diktovať ceny na trhu s ropou, je preč a Saudská Arábia svoju vojnu prehrala.
Kráľovstvu sa z nej vybehnúť len tak nepodarí. Kombinácia vyprázdňujúcej sa štátnej kasy a spomaľujúcej ekonomiky si vyžiadala až donedávna nepredstaviteľné škrty v dotáciách na vodu či energie. Na štátny rozpočet navyše tvrdo dopadá vojna sa šiitskymi povstalcami v susednom Jemene.
Kráľovské turné
Vláda tak zavádza nové dane a škrtá v zdravotníctve i plánoch na výstavbu novej infraštruktúry. Bez zaujímavosti nie je ani plán Rijádu prejsť z 354 dní dlhého islamského lunárneho kalendára na - pre Západ bežný - gregoriánsky rok, ktorý má 365 dní. Saudská Arábia vďaka tomu získa jedenásť pracovných dní navyše, bez toho musia zdvíhať náklady na platy v štátnej sfére, v ktorej pracujú dve tretiny všetkých ľudí v celej krajine.
Realita sveta, v ktorom sa cena ropy neriadi mierou produkcie saudských rafinérií, je pre kráľovstvo zdrvujúca a 33-miliónová krajina si s ňou príliš nevie rady. Rijád sa už dlhšiu dobu snaží zbaviť závislosti na čiernom zlate, ako to len ide. Akurát mu to podľa všetkého nejde.
81-ročný kráľ Salmán v snahe získať zahraničné investície nedávno podnikol turné po štátoch juhovýchodnej Ázie. Len v Číne jeho delegácie podpísala zmluvy o obchode v objeme 65 miliárd dolárov. Treba podotknúť, že väčšinovo sa opäť týkajú ťažby a exportu ropy či súvisiaceho spracovateľského priemyslu. Inak tomu nebolo dni v Indonézii alebo Malajzii.
Nie je neskoro?
Hlavný dôvod Salmánovho turné však poukazuje na pálčivú situáciu islamskej monarchie prinajmenšom rovnako ako jej zúfalé pokusy zostať najsilnejším hráčom na globálnom ropnom poli. Kráľovstvo budúci rok plánuje predať časť svojho národného klenotu, ropného gigantu Saudi Aramco. Takmer iste pôjde o najväčšiu primárnu verejnú ponuku, aká sa kedy na burze objavila.
5-percentný predaj firmy, ktorej hodnota podľa odhadov presahuje dva bilióny dolárov, má do štátnej kasy priniesť miliardy, ktoré chce Rijád obratom investovať do diverzifikácie svojej ekonomiky. Podľa dokumentu Vízia 2030 sa kráľovstvo chce zbaviť závislosti na rope napríklad podporením stavebného priemyslu, zdravotníctva alebo turizmu.
A tým sa Saudská Arábia ocitá späť v bode, kedy o jej osude rozhoduje ropa, na ktorej cenu už nemá ani zďaleka taký vplyv ako kedysi. Pravda, mohla by ju pomocou nadprodukcie opäť torpédovať.
Hodnotu Aramco by to ale pravdepodobne poslalo nadol a objem miliárd na investície z predaja by sa znížil. Otázkou je, či nebude ropných miliárd v štátnej kase aj tak málo, a hlavne: nemali Saudovia svoju ekonomiku prekopať pred pár rokmi, keď stál barel ropy 110 dolárov? Vyzerá to, že si svojou ropnou vojnou uplietli tiež slučku, ktorá sa nebezpečne uťahuje, či už sa klan Saudov pohne kamkoľvek.