O dôchodkovej reforme a jej nevyhnutnosti sme aj na stranách tohto periodika napísali nemálo. Pravdepodobne netreba zdôrazňovať potrebu širokej diskusie o jej koncepcii -- jej výsledky budú totiž dlhý čas ovplyvňovať život nás všetkých. Preto treba hovoriť nielen o prednostiach, ale i rizikách. O koncepcii, pripravovanej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) SR to platí o to viac, že na jej nie malé riziká upozorňujú ekonomickí odborníci, dokonca aj tí, ktorí boli členmi tzv. dream tímu. Vymenovať môžem aspoň štyroch.
Prezentácia koncepcie tejto reformy ministrom Ľ. Kaníkom v diskusnej relácii Sito bola ukážkou iba pozitív reformy. Na jednej strane to neprekvapuje -- pochváliť svoje dielo "patrí medzi povinnosti". Už aj z prirodzenej ľudskej slabosti. Dokonca je prirodzené odvolať sa na prípadné autority -- v tomto prípade na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) a Svetovú banku. Dodáva to totiž argumentom, ale aj pseudoargumentom, väčšiu váhu. O to viac, keď niektoré ministrom uvádzané čísla vzbudzujú -- buďme zhovievaví -- možno aj neopodstatnený optimizmus. Čo si o nich myslí Svetová banka, neviem. O výhradách pracovníkov Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK toho predsa len viem viac. Nielen to, že sa pri najbližšej možnej -- sledovanosťou adekvátnej -- relácie televízie Markíza ohradili. Pracovníci fakulty pre MPSVaR modelovali a rátali iba deficit prvého piliera pri rozmanitých východiskových podmienkach týkajúcich sa ekonomického, demografického vývoja a pod. Preto ma uvádza do úžasu schopnosť pána ministra (alebo jeho tímu?) aproximovať alebo fabulovať. Žiadne výpočty pre druhý pilier dôchodkového zabezpečenia totiž títo matematici (a ani žiadni iní z FMFI UK) pre ministerstvo nerobili. Takže FMFI sa ako svedok ministrovho optimizmu o výnosoch druhého piliera v relácii Sito dostala ako Pilát do Kréda. Nie menší úžas vyvolalo vyjadrenie hovorcu ministra, že pán minister sa pri citovaní FMFI UK nezmýlil. Neomylnosť ide zrejme ruka v ruke s funkciou. To, že aj politici si začínajú uvedomovať nevyhnutnosť využívať pri svojich rozhodnutiach kapacitu slovenských vysokých škôl, je prinajmenšom chvályhodné. Menej, keď ich volajú za svedkov svojej neomylnosti.
Z výpočtov a modelov vyplýva, že štvornásobné zhodnotenie vložených 10 % zo mzdy do druhého piliera -- hovoril o ňom minister -- je možné pri čistom ročnom výnose 6 %, avšak s vyše 51-percentným rizikom. Ak by sme riziko znížili na 10 %, tak je zhodnotenie iba 1,7-násobné.
Mimochodom, výpočty, ktoré matematici ministerstvu odovzdali, jednoznačne potvrdzujú, že aj pri postupnom predlžovaní veku odchodu do dôchodku až na 65 rokov bude ročný deficit prvého piliera v niektorých rokoch dosahovať 1 -- 1,5 % z hrubého domáceho produktu. To aj pri súčasnom ekonomickom potenciáli Slovenska je vyše 10 mld. Sk. Čitateľ zrejme posúdi, či pokrytie takéhoto deficitu štátnym rozpočtom nebude robiť problémy, ako to prezentoval minister Kaník. Ak by sme chceli byť ironickí, tak stačí skonštatovať -- deficit prvého piliera bude treba zo štátneho rozpočtu pokrývať až o desať (a možno aj viac) rokov, a preto si teraz zrejme netreba z desiatky miliárd korún "robiť veľkú hlavu". Predpokladám, že takémuto neopodstatnenému optimizmu sa nepoteší ani Ministerstvo financií SR.
Som presvedčený, že zatiaľ by bolo najrozumnejšie -- samozrejme po nevyhnutných korekciách aj v legislatíve -- ponechať iba priebežný systém. Nielen preto, že má potenciál vytvárať prebytky a je menej citlivý na rôzne turbulencie! Dôchodkový systém netreba nešiť horúcou ihlou iba preto, že chceme urobiť reformu. Takých krokov sa už urobilo -- na našu škodu -- práve dosť.
StoryEditor