Úmery a morálka

Keď si za komunizmu strana a vláda hľadala peniaze, zdražela alkohol a policajti si trhali vlasy. Vláda totiž tvrdila, že opatrenie je namierené proti tejto neresti, ale policajti vedeli, že piť sa menej nebude, ibaže stúpne domáce násilie a drobná kriminalita. Policajti nie sú ekonómovia, aby vyrátali, o čo straty z tohto zvýšenia prevýšia získané koruny. Vo vláde by ekonómovia mali byť. Aj v tejto. A mali by zrátať a oznámiť verejnosti, koľko bude stáť tá usporená miliarda, ktorú získali tým, že nepridali policajtom, hasičom, colníkom... Policajti teraz celkom logicky poukazujú na to, že armáda, ktorá vo vnútri štátu vlastne ani nepôsobí, dostala celú sľubovanú sumu. Tak potom prečo nemá policajt odpustiť pokutu za drobné všimné, keď z platu vyžiť nevie a nezvýšia mu ho? Prečo sa niektorým colníkom viac vyplatí spojiť s pašerákmi, než ich prenasledovať? Ale ešte aj horšie -- dokedy sa budeme spoliehať na hlboký entuziazmus a idealizmus hasičov a ďalších záchranárov, namiesto primeraného platu? Dovtedy, kým ich nebude? A ak vláda vie, že peňazí niet, deficit sa prehlbuje, prečo si ustavične valorizujú platy poslanci a vládni činovníci? V riadne fungujúcej spoločnosti to funguje tak, že ochranca zákona je platený dobre a má to na doživotie, ak sa správa slušne. A za to si riadne plní povinnosti. A rovnako hasiči a záchranári sú platení dobre a sú v úcte, pretože celkom samozrejme robia to, čo od nich spoločnosť čaká. Nepriama úmera platí aj tu -- a v konečnom dôsledku je aj úmerou priamou, pretože dobre odvedené povinnosti týchto profesijných skupín znamenajú obrovské zrátateľné úspory. Bol by som rád, ak by sa dalo zrátať aj to, ako táto úspora prispela k deficitu... morálky.