Treba komplexnú a efektívnu prevenciu

Kolektívne rabovanie obchodov s potravinami, "systémové" lúpežné prepadnutia niektorých peňažných inštitúcií, nebezpečné verejné vyhrážanie sa úradníkom vyplácajúcim sociálne dávky -- to nie je lichotivé pre krajinu, ktorá je na prahu vstupu do EÚ. Zdá sa, že dôsledne nefunguje trvalý komplexný systém prevencie kompetentných subjektov z hľadiska ekonomických, sociálnych, kultúrnych, etických, náboženských, psychologických a právnych podmienok. V tejto súvislosti je preventívne očakávanie aj súčasťou naplnenia pilierov EÚ, o. i. v zbližovaní práva, otázkach sociálnej politiky, hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ochrane spotrebiteľa, rozvoji a posilnení demokracie (právneho štátu), úcte k ľudským právam a základným slobodám, v boji proti organizovanému i neorganizovanému zločinu, proti terorizmu, úplatkárstvu atď.
Možno vysloviť názor, že niektoré subjekty nedostatočne pochopili vlastný predmet prevencie kriminality, ba ani to, akými účinnými metódami sa táto prevencia má uskutočňovať, aká má byť jej štruktúra s akcentom na súčasnú spoločenskú situáciu. Včasné osvojenie si spomínaných atribútov totiž má veľký význam aj pre vzájomné pracovné postupy zainteresovaných subjektov v aplikačnej praxi. Nezanedbateľným nie je ani význam a úroveň individuálneho právneho vedomia, poznanie kódexu právnych kvalít osobnosti prezentovaných v Ústave SR, v príslušných aktoch orgánov EÚ, v medzinárodnom práve vrátane dynamiky vnútroštátneho právneho systému kreovaného na optimálne fungovanie demokratického právneho štátu.
Doterajšie skúsenosti z prevencie kriminality naznačujú, že niekedy sa zabúda na biopsychické a sociálne aspekty, tak, ako ich prezentuje biológia, lekárske vedy, psychológia a sociológia. Stratégia prevencie kriminality sa má uskutočňovať interdisciplinárne v historickom, prítomnom kontexte a z hľadiska ďalšieho smerovania SR. Inými slovami, s prihliadnutím na existujúci, resp. transformujúci sa právny systém by prevencia kriminality mala prebiehať vo všeobecnej rovine, v aplikačných rovinách i z hľadiska špecifickej zložky prevencie, napr. majetkovej, hospodárskej, ochrany základných práv a slobôd.
V prevencii kriminality je potrebné venovať adekvátnu pozornosť metódam pôsobenia predovšetkým na intelekt subjektov, ich vôľovú a emotívnu stránku, na novosť a akútnosť problémov. Preventívnovýchovné pôsobenie sa prelína celou spoločnosťou. Takmer neexistuje situácia, ktorá by nemala svoje právne preventívnovýchovné aspekty, ktorá by bola indiferentná k právnemu profilu jednotlivca alebo skupiny a neodrážala by sa v ich ďalšom vývoji. Nemožno zabúdať ani na to, že na právny rozvoj osobnosti v konečnom dôsledku pôsobí celá spoločnosť v najextenzívnejšom meradle, a to celou svojou štruktúrou, politickým systémom, pracovným a životným štýlom, hodnotovým systémom a jeho realizáciou v každodennej praktickej činnosti.
Ak máme objektívny záujem vybudovať prosperujúci demokratický právny štát v priestore EÚ, treba do celkového výchovného procesu oveľa intenzívnejšie a dôslednejšie začleňovať aj špecifický proces prevencie kriminality vrátane účinnejšieho eliminovania korupcie.
Efektívna prevencia môže prispieť k zvýšeniu bezpečnosti a istoty obyvateľov a stabilite SR. Preto na doterajšom úsilí exekutívy, ktoré je zacielené na skvalitnenie bezpečnostnej politiky SR prostredníctvom jednoty prevencie a represie ako dvoch vzájomne sa doplňujúcich foriem kontroly kriminality, musia aktívnejšie a komplexnejšie participovať všetky subjekty spoločenského života. Týka sa to rovnako prevencie tých druhov kriminality, ktoré sú prioritne úlohou orgánov činných v trestnom konaní, napr. organizovaný zločin, terorizmus, niektoré druhy ekonomickej kriminality, korupcia, ako aj prevencie všeobecnej kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Tá predpokladá účasť širokého okruhu subjektov -- štátnych orgánov na rôznych úrovniach, územnej samosprávy, občianskych združení a nadácií, cirkvi a širokej verejnosti.