Význam vzdelávania pre súčasnosť, najmä však pre budúcnosť našej krajiny, je v našej spoločnosti vo veľkej miere nedocenený. Možno aj preto, že nie je na očiach tak, ako sociálne problémy či problémy zdravotníctva. Práve politika vzdelávania bude však jedným z rozhodujúcich faktorov, ktoré ovplyvnia budúcnosť našej ekonomiky. Priemysel, aby mohol produkovať a exportovať výrobky a služby, ktoré musia byť lepšie ako zahraničné, potrebuje nové technológie a k nim kvalifikovaných a vzdelaných ľudí. Aj keď sa nám to nepáči, MADE IN SLOVAKIA stále nie je niečím, čo podporuje predajnosť našich výrobkov. Zákazníka si naše výrobky musia zaslúžiť vyššou technologickou úrovňou, vyššou kvalitou, lepšími službami a konkurenčnou cenou.
Pripravenosť absolventov škôl pre reálnu prax má veľké rezervy. Učitelia a študenti najmä technických škôl sa stretávajú s nedostatočným vybavením laboratórií, nemajú potrebné technické prostriedky, ktoré sú v praxi skôr bežné ako výnimočné, nehovoriac o najmodernejších technológiách. Úroveň vedomostí a zručností absolventov nezodpovedá reálnym potrebám praxe. Na to, aby ich absolventi dosiahli, musia ich firmy intenzívne doškoľovať. Svojím spôsobom musia takto opäť zaplatiť to, čo už raz zaplatili, a tak kompenzovať nezvládnutú úlohu štátu. Po niekoľkých mesiacoch, teraz už mladí odborníci s praxou a referenciami, si hľadajú a nachádzajú lukratívnejšie miesta v zahraničí. Paradoxne, neraz s účinnou podporou vlády. Je zložité pochopiť, prečo štát namiesto toho, aby problémy efektívne riešil a pripravil účinnú koncepciu rozvoja hospodárstva, radšej zabezpečuje vývoz našich odborníkov do štátov rozvinutých ekonomík. Dokonca zadarmo...
V tejto situácii nepovažujem za šťastné riešenie, ak vláda, napríklad, "vybavuje" 2 000 pracovných povolení pre našich programátorov do Nemecka, ktorých prácu budeme spätne kupovať cez nemecké firmy. Voľný pohyb pracovných síl prinesie aj voľný pohyb firiem, ktoré sa budú sťahovať podľa trhových podmienok do toho-ktorého štátu. Ak nebudeme stabilizovať nielen pracovníkov, ale ani firmy doma, vytváraním výhodných podmienok, onedlho zistíme, že pre tento štát nebude mať kto produkovať. Nepoznám účinné opatrenia, v rámci prepracovanej dlhodobej stratégie štátu, ktoré by motivovali našich výrobcov exportovať, ale aby aj konfrontovali úroveň našich výrobkov na zahraničných trhoch. Len vytvorením podmienok na budovanie vyspelej domácej priemyselnej infraštruktúry a konkurencieschopných firiem dokážeme doma stabilizovať našich odborníkov a produktívnych pracovníkov firiem. S problémom úniku mozgov sa musí vyrovnávať aj naša firma, ktorej viacerí zamestnanci dnes pôsobia v Nemecku i USA, takže naozaj viem, o čom to všetko je.
Ďalšou hrozbou je nepriaznivý demografický vývoj, ktorý postihuje aj ostatné krajiny v Európe či USA (ale napríklad aj Česka, pozn. red.).
Vyspelé krajiny majú však tú výhodu, že doplnia demografický schodok otvorením svojho pracovného trhu pre zahraničných produktívnych pracovníkov. V súvislosti s prístupovými rokovaniami našej republiky do EÚ si krajiny únie vyhradili právo, aby bol pohyb pracovnej sily vo všeobecnosti obmedzený na sedem rokov okrem tých kategórií, o ktoré budú mať tieto ekonomiky záujem. Nie je potrebné dlho hádať, že to nebudú dôchodcovia, sociálne odkázaní či dlhodobo nezamestnaní alebo nekvalifikovaní. Slovensko môže byť teda vyprázdnené v priebehu jedného roka a nie je nepravdepodobné, že nám doma ostane len pracovná sila s nižším vzdelaním.
Elcom sa preto snaží vytvárať čo najlepšie pracovné podmienky pre svojich zamestnancov, aj keď úprimne povedané, konkurovať výškou miezd firmám v Nemecku či USA zatiaľ nedokážeme. Jedinú cestu vidím v stálom zvyšovaní kvality našich výrobkov, vo zvyšovaní produktivity a vo vývoze produkcie na trhy, kde ich dokážu dobre zaplatiť. (ben)
StoryEditor