Predovšetkým tu máme otázku, čo čiastočná platobná neschopnosť nie je. Nejde o „štátny bankrot“. Tento expresívny výraz sa napokon takmer nepoužíva. História pozná len veľmi málo prípadov skutočných štátnych bankrotov, keď krajina prišla o samostatnosť a suverenitu: napríklad Newfoundland (1933) a Texas (1845).
Zbytočné sú tiež diskusie o tom, že táto platobná neschopnosť je „nefér“, pretože Rusko potrebné peniaze má, iba nemôže vykonať platbu kvôli medzinárodným sankciám. Je jedno, prečo platba neprebehla: podstatné je, že neprebehla.
Platobné neschopnosti sa rozlišujú podľa toho, či dlžník nechce, alebo nemôže zaplatiť. Pokiaľ nemá peniaze, bývajú organizované medzinárodné konferencie, kde sa spravidla dojedná nový splátkový kalendár s úľavami pre dlžníka. Ten sa na oplátku zaviaže vykonať ekonomické reformy v určitom dohodnutom rozsahu.
Poslednú čiastočnú platobnú neschopnosť Európa zaznamenala 30. júna 2015, kedy Grécko nedokázalo splatiť 1,6 miliardy dolárov Medzinárodnému menovému fondu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.