Predovšetkým tu máme otázku, čo čiastočná platobná neschopnosť nie je. Nejde o „štátny bankrot“. Tento expresívny výraz sa napokon takmer nepoužíva. História pozná len veľmi málo prípadov skutočných štátnych bankrotov, keď krajina prišla o samostatnosť a suverenitu: napríklad Newfoundland (1933) a Texas (1845).
Zbytočné sú tiež diskusie o tom, že táto platobná neschopnosť je „nefér“, pretože Rusko potrebné peniaze má, iba nemôže vykonať platbu kvôli medzinárodným sankciám. Je jedno, prečo platba neprebehla: podstatné je, že neprebehla.
Platobné neschopnosti sa rozlišujú podľa toho, či dlžník nechce, alebo nemôže zaplatiť. Pokiaľ nemá peniaze, bývajú organizované medzinárodné konferencie, kde sa spravidla dojedná nový splátkový kalendár s úľavami pre dlžníka. Ten sa na oplátku zaviaže vykonať ekonomické reformy v určitom dohodnutom rozsahu.
Poslednú čiastočnú platobnú neschopnosť Európa zaznamenala 30. júna 2015, kedy Grécko nedokázalo splatiť 1,6 miliardy dolárov Medzinárodnému menovému fondu.
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.