Fiškálna nezodpovednosť môže byť pekne drahý špás. A na pretras si pritom netreba brať do neba volajúce rozpočtové šlendriánstvo gréckych socialistov. Nebyť toho, že sa financovanie slovenskej vlády začalo nápadne podobať bezprizornej rozšafnosti, nad prijatím akýchkoľvek konsolidačných opatrení by zrejme vláda Roberta Fica nikdy nebola bývala ani len uvažovala.
Lenže moderný svet prináša zmeny uhlov pohľadu na fiškálnu stabilitu. Na nominálnej či reálnej úrovni dlhu záleží čoraz menej a menej. Dnes už nie je také dôležité, či deficit a dlh dosiahol istú arbitrárne určenú hranicu. Záleží len na tom, či krajina dokáže zabezpečiť jeho financovanie. V takomto svete je totiž možné, že aj Japonsko, ktorého pomer dlhu k HDP dosiahol 250 percent HDP, sa môže cítiť relatívne bezpečne.
Prípad Japonska
Zdanie hororu v krajine vychádzajúceho slnka však klame. Hoci Japonsko musí obmedziť svoj fiškálny deficit, jeho dlh vyzerá oveľa menej nebezpečne ako v niektorých iných krajinách vyspelého sveta.
Finančné krízy posledných dekád v kombinácii s pomalým rastom a pandémia spôsobili, že sa štátny dlh mnohých bohatých krajín výrazne zvýšil. Hrubý dlh Japonska v tomto porovnaní vyniká. V kombinácii s pomalým rastom a klesajúcim počtom obyvateľov ho mnohí finančníci a ekonómovia považujú za existenčné riziko.
Ekonómovia z Federálnej rezervnej banky v St. Louis však upozorňujú, že tento pomer poskytuje len málo informácií o udržateľnosti dlhu. Dôležité je pozrieť sa na bilanciu verejného sektora ako celku. Japonský štát je bohatý na aktíva. Mnohé z jeho dlhopisových záväzkov vlastnia štátne inštitúcie, domáce poisťovne a banky. Japonská centrálna banka Bank of Japan vlastní štátne dlhopisy japonskej vlády vo výške približne 100 percent HDP. Vlastní tiež približne sedem percent akcií kótovaných na tokijskej burze, ako aj mnoho iných zahraničných cenných papierov.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
Zostáva vám 79% na dočítanie.
