Američania využívajú nové clá na dosiahnutie viacerých zamýšľaných cieľov. Je však celkom možné, že v tejto oblasti môže byť veľa nezamýšľaných, ktoré niekedy robia v ekonomike neporiadok. Prichádza mi na um známe „a komu to prospeje?“.
Dnes niekoľko voľných poznámok o tom, čo je a bolo „normálne“ s clami (a vládou) v USA, k čomu clá (ne)viedli a (ne)vedú atď.
Clá a vládne príjmy – starý a nový normál: Deutsche Bank ukazuje, ako sa v priebehu času menila štruktúra príjmov vlády USA. Na konci 19. storočia približne polovica týchto príjmov pochádzala z ciel. Zmena nastala náhle; počas niekoľkých rokov na začiatku 20. storočia klesol podiel ciel výrazne pod 10 percent. Potom došlo k dočasnému nárastu, ale v 30. rokoch 20. storočia nastal definitívny pokles podielu ciel takmer na zanedbateľnú úroveň.
Menili sa aj vládne príjmy v pomere k produkcii. Aj tu sú zrejmé významné štrukturálne zmeny. Na konci 19. storočia sa príjmy vlády rovnali približne dvom až trom percentám HDP. Ak teda clá vytvárali polovicu príjmov tejto „minivlády“, zodpovedali približne jednému až 1,5 percenta HDP. Druhým extrémom je obdobie po druhej svetovej vojne, keď veľkosť „vlády“ dosiahla 17 až 18 percent HDP. Ak by clá v tomto období generovali jedno až dve percentá príjmov verejnej správy, zodpovedalo by to menej ako 0,2 až 0,4 percenta HDP. V takomto vyjadrení nie sú rozdiely medzi súčasným štandardom a obdobím pred viac ako sto rokmi až také veľké.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 32% na dočítanie.
Zostáva vám 32% na dočítanie.