Ešte pred desiatimi rokmi sa o juhoeurópskych ekonomikách hovorilo ako o „chorých mužoch Európy“. Krajiny ako Španielsko, Taliansko, Grécko, Portugalsko, ale aj Írsko zápasili počas dlhovej krízy eurozóny s vážnymi problémami. Trápila ich rekordná nezamestnanosť, tvrdá recesia, rastúce verejné dlhy a závratne vysoké výnosy štátnych dlhopisov. Tie odrážali stratu dôvery investorov, kvôli čomu sa financovanie štátu predražovalo.
Karta sa však obrátila. Dnes je za chorého muža označované Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ a dlhoročný „vzorný žiak“, a naopak, južné štáty patria k lídrom rastu v Európe. Napríklad, v závere roka 2023 práve neočakávane dobrý výkon Španielska, Talianska, Grécka a Portugalska zabránil eurozóne skĺznuť do recesie. Darí sa im však naďalej a z ich príkladov si môže zobrať príklad aj Slovensko.
Nemilé dedičstvo
Po globálnej finančnej kríze 2008 sa juhoeurópske štáty ocitli v dlhovej kríze – kombinácia vysokej zadlženosti, schodkov verejných financií a krachujúcich bánk viedla k prudkému nárastu nákladov na financovanie vládneho dlhu. Grécko sa dokonca ocitlo na pokraji bankrotu, keď bolo formálne v stave selektívnej platobnej neschopnosti, no nahnuté to mali aj ďalší. Populárnym sa stal aj málo lichotivý akronym PIIGS (Portugalsko, Írsko, Taliansko, Grécko, Španielsko), označujúci skupinu najproblematickejších.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 88% na dočítanie.
Zostáva vám 88% na dočítanie.