Iránska ekonomika prechádza jedným z najťažších období za posledné roky, poháňaným sankciami, vysokou infláciou a výrazným poklesom hodnoty iránskej meny, rialu. Tieto tlaky majú priamy vplyv na životnú úroveň a nespokojnosť národa je živnou pôdou pre revoltu, čo erupcia masívnych protestov na prelome rokov v Iráne potvrdzuje.
Protesty sa začali 28. decembra v obchodných centrách v hlavnom meste Teherán, keď majitelia obchodov, predavači a majitelia malých podnikov zorganizovali štrajky a demonštrácie na protest proti prudko rastúcej inflácii, padajúcemu rialu a zhoršujúcim sa ekonomickým podmienkam. Odvtedy sa protesty rozrástli na celoštátne protivládne prejavy nespokojnosti, do ktorých sa zapojili robotníci, študenti a ľudia vo viacerých mestách naprieč celou krajinou.
Iránsky prezident Masúd Pezeškján po týždni nepokojov vyhlásil, že jeho vláda je odhodlaná riešiť ekonomické problémy krajiny aj uprostred masívnych protestov. Pezeškján potvrdil, že vláda pripúšťa „nedostatky a problémy“ a tvrdo pracuje na zmiernení obáv ľudí, najmä pokiaľ ide o ekonomiku. Pre bežných Iráncov sú to však len sladké rečičky, ktorými sa ich vláda snaží uchlácholiť.
V článku sa ešte dočítate:
Čo spôsobil prepad iránskeho riálu s cenami v obchodoch.
Ako sa darí iránskej, ropou a zemným plynom prešpikovanej ekonomike.
Prečo sa nad krajinou bohatou na nerastné suroviny sťahujúä temné mračná hospodárskeho prepadu.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.