ANALÝZA: Dolár ako prekliatie aj privilégium. Prečo sa mu svet stále nevie vyhnúť

Mnohé štáty majú dôvod hľadať alternatívu k americkému doláru, no zároveň nemajú dostatočne silný nástroj, ktorým by ho vedeli rýchlo nahradiť. Na medzinárodnom ekonomickom fóre povedal ruský prezident Vladimir Putin, že „akákoľvek krajina môže byť kedykoľvek zbavená prístupu k svojim legitímnym aktívam držaným v dolároch či eurách a zároveň odrezaná od západnej platobnej infraštruktúry“. Putin túto obavu považuje za reálnu. Zmrazenie časti ruských devízových rezerv po invázii na Ukrajinu ukázalo, že rezervná mena nie je len ekonomický, ale aj geopolitický nástroj.

Dedolarizácia je logická, ale náročná

Z tejto skúsenosti vzniká globálna debata o takzvanej dedolarizácii, čo predstavuje cielený odklon od použitia amerického dolára ako rezervnej meny a prostriedku transakčnej výmeny. Štáty, ktoré nechcú byť závislé od amerického finančného systému, majú motiváciu obchodovať vo vlastných menách, budovať alternatívne platobné kanály alebo zvyšovať podiel zlata v rezervách. Problém je, že vyhnúť sa doláru je oveľa ťažšie, než o tom hovoriť. Ak by bola dedolarizácia jednoduchá, už dávno by sa udiala vo veľkom rozsahu.

Dolár stráca pôdu pod nohami: Svet potichu presúva peniaze inde

Tento argument podporujú aj aktuálne dáta. Podľa databázy Medzinárodného menového fondu zostáva dolár najväčšou rezervnou menou sveta. V štvrtom štvrťroku 2025 tvoril približne 56,77 percenta oficiálnych devízových rezerv, euro približne 20,25 percenta a čínsky jüan len necelé dve percentá. To znamená, že podiel dolára síce dlhodobo klesá, ale jeho náskok pred konkurenciou je stále obrovský. Nejde teda o kolaps dolárového systému, skôr o pomalú diverzifikáciu.