Umelá inteligencia už mení americký trh práce. Nie však tak, ako sa často opisuje v najdramatickejších scenároch – ako náhly výpadok celých odvetví a rýchly zánik miliónov pracovných miest. Analýza ECB ukazuje triezvejší, no nemenej dôležitý obraz. AI sa podobá skôr na silný prúd, ktorý presúva pracovné miesta medzi profesiami, mení ich váhu a prepisuje mapu zamestnanosti.
Celkový dosah na agregátnu zamestnanosť zostáva utlmený a nejednoznačný. V americkej ekonomike preto nevidno jednoduchý príbeh o tom, že umelá inteligencia masovo ničí prácu. Vidno však čoraz väčšie rozdiely medzi profesiami, ktoré sú technológiou ľahšie nahraditeľné, a tými, pri ktorých je AI skôr nástrojom než náhradníkom. Trh práce sa tak nepodobá na dom, ktorý sa rúca, ale na budovu, v ktorej sa presúvajú priečky.
USA sú prvým dobrým testom
Spojené štáty sú pre takúto analýzu vhodným laboratóriom. Pôsobí tam veľa firiem, ktoré technológie zavádzajú medzi prvými, a zároveň ide o pružný trh práce, kde sa zmeny prejavujú rýchlejšie než v ekonomikách s pevnejšími pracovnými štruktúrami. Americké dáta preto patria medzi prvé miesta, kde sa oplatí hľadať stopy vplyvu umelej inteligencie na zamestnanosť.
Základné zistenie analýzy je jasné. Pracovné miesta s vysokým rizikom nahradenia umelou inteligenciou rástli po roku 2019 výrazne slabšie než pracovné miesta s nízkym rizikom. Autormi sú Isabella Moderová a Til Pommer. Vychádzajú z indexu, ktorý nemeria iba to, ako veľmi je profesia vystavená umelej inteligencii, ale aj to, či technológia danú prácu dopĺňa, alebo ju môže vytláčať. Samotná expozícia teda ešte neznamená rozsudok.
Expozícia nie je to isté ako nahradenie
Preto môže mať napríklad programátor a učiteľ informatiky podobnú mieru kontaktu s umelou inteligenciou, no rozdielne riziko nahradenia. Pri učiteľovi môže AI pomáhať s prípravou materiálov, vysvetľovaním príkladov či administratívou, ale jadrom práce zostáva kontakt so žiakmi, pedagogický úsudok a schopnosť viesť triedu. Pri čast...
Zostáva vám 85% na dočítanie.

