Na Slovensku existujú aj také poľnohospodárske podniky (i v horských a podhorských oblastiach), ktoré sa nesústreďujú len na kritiku ťažkých pôdnych a ekonomických výrobných podmienok a nízke dotácie, ale vyvíjajú všetky možné aktivity, aby dosiahli dobré hospodárske výsledky. Z poznatkov nezávislej nemeckej analýzy vychádzajú aj v Poľnohospodárskom družstve v Spišskom Štvrtku, ktoré v ostatných rokoch zaznamenáva dynamický rozvoj. Z analýzy vyplýva, že úspech v podnikaní nie je v prvom rade závislý od kapitálu, ako to na Slovensku veľmi často tvrdia viacerí zainteresovaní, ale dokonca má až treťoradú úlohu. Na prvom mieste musí byť vysoká kvalifikačná úroveň manažmentu a hneď za ňou nasledujú všeobecné legislatívne podmienky štátu, v ktorom súkromný sektor podniká. "Manažéri v našich podmienkach zvyknú hľadať alibi na negatívne výsledky svojej práce," uviedol pre HN Ján Orinčák, konateľ spoločnosti Polimed, s. r. o., so sídlom v Levoči, ktorá je majoritným členom Poľnohospodárskeho družstva v Spišskom Štvrtku. "Neuvedomujú si, že úroveň manažmentu a všeobecné legislatívne podmienky spolu veľmi úzko súvisia. Ak si manažment urobí základnú analýzu, tak aj svoje podnikateľské a finančné plány prispôsobí týmto podmienkam. Tí neúspešní, ktorí neberú do úvahy dané podmienky, ostávajú na svojich subjektívnych pozíciách. Pokiaľ ide o existujúcu legislatívu, vnímam ju ako vyvíjajúci sa proces. Ani zďaleka to nie je v tomto smere také, akoby sme očakávali, ale kontinuita tejto vlády dáva znovu predpoklad na ďalšie zlepšovanie legislatívnych podmienok. Všeobecné legislatívne podmienky sa týkajú tak zákonov o zamestnanosti, ako aj o sociálnych dávkach, Zákonníka práce a pod., a už vôbec sa nedajú zjednodušiť iba na dotácie, ako to zvykli niektorí poľnohospodári tvrdiť," konštatoval konateľ a poukázal na to, že jednotlivé podnikateľské subjekty sa musia viac zamyslieť nad svojou pripravenosťou čerpať zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ. Ponuky EÚ prostredníctvom programov určených pre kandidujúce krajiny ako je SAPARD, vychádzajú zo štandardizovaných podmienok EÚ. Znamená to, že treba najskôr niečo vybudovať, vyprodukovať a prostriedky prídu až po prehodnotení projektu, či sa v ňom dodržal jeho pôvodný zámer. "I u nás sa musíme na takýto postup pripraviť. Inej cesty niet. To znamená, že budeme musieť buď z prvotnej výroby vyprodukovať vlastné zdroje, naakumulovať ich, a zároveň použiť aj cudzie zdroje z banky. Do serióznych projektov SAPARD môžeme vstupovať len tak, že vieme uvedené veci zdokladovať a dokázať základnú filozofiu svojej konkurencieschopnosti a samostatnosti. Musíme si uvedomiť, že zo strany EÚ ide len o čiastkovú pomoc. Cieľom každého podnikateľského subjektu by mala byť jeho konkurencieschopnosť. Musíme dokázať, že vieme ekonomicky existovať bez dotácií. Tie by mali byť už len šľahačkou na vrchu. Nie je možné postaviť podnikateľskú filozofiu na dotáciách," zdôraznil J. Orinčák. Pripomenul tiež, že je nemysliteľné donekonečna obchádzať taký fenomén ako je prezamestnanosť v poľnohospodárstve, hoci ide o veľmi citlivú záležitosť. Na 100 ha prvotnej poľnohospodárskej výroby pripadá v súčasnosti na Slovensku 7 pracovníkov. Európsky štandard hovorí o 2,5 pracovníkoch. V PD v Spišskom Štvrtku je to v súčasnosti 3,8. "Referenčnými číslami je pre nás priemer EÚ. Už na budúci rok sa im chceme maximálne priblížiť, a to aj pokiaľ ide o úžitkové parametre živočíšnej výroby," naznačil ďalšie smerovanie družstva.