Orgány činné v trestnom konaní zaznamenávajú sústavný nárast počtu stíhaných a obžalovaných osôb za daňové trestné činy. Minulý rok spomedzi hospodárskych trestných činov práve čin neodvedenia dane a poistného podľa §148a Trestného zákona bol páchaný najčastejšie, bolo podľa neho stíhaných 291 osôb. Predstavovalo to oproti roku 2001 výrazný nárast -- o 146 osôb a v porovnaní s rokom 2000 tento nárast je ešte vyšší. Prejavilo sa to aj v počte obžalovaných osôb, ktorých bolo 146, je to o 58 viac ako v roku 2001 a o 132 osôb viac ako v roku 2000. Formy páchania tohto trestného činu spočívali najmä v zadržaní a neodvedení splatnej dane určenému príjemcovi, poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ktoré zamestnávateľ zrazil alebo vybral.
Druhým najčastejšie sa vyskytujúcim trestným činom z tejto kategórie bol trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 Tr. zák. Za tento trestný čin bolo stíhaných 236 osôb. Aj pri tomto trestnom čine eviduje prokuratúra mierny nárast počtu stíhaných osôb oproti roku 2001 -- o 30 osôb a oproti roku 2000 o 55 osôb. Prokurátori podali v roku 2002 obžalobu za tento trestný čin na 139 osôb, čo je o 9 osôb viac ako v roku 2001 a o 13 osôb viac ako v roku 2000. Formy páchania tohto trestného činu spočívali najmä v tom, že páchateľ v daňovom priznaní zatajil skutočný príjem, fiktívnymi faktúrami deklaroval väčšie výdavky, a tým znižoval daňový základ, resp. deklaroval odber alkoholu alebo liehu vo výrobnom podniku s tým, že je určený pre zahraničného odberateľa, hoci v skutočnosti ho predal v tuzemsku.
Je potrebné osobitne zdôrazniť, že kriminalizácia konaní smerujúcich k skráteniu dane v žiadnom prípade nemôže vyriešiť zásadný problém, ktorým je dosiahnutie takého stavu, aby štát na daniach dostal to, čo mu zo zákona patrí. Totiž prísny postih nepodmienečnými trestami, ktorých sa v tejto súvislosti mnohí často domáhajú, spôsobuje štátu dvojakú škodu. Predovšetkým na nezaplatenej dani a nezanedbateľné sú aj náklady na pobyt odsúdeného vo výkone trestu, ktoré v konečnom dôsledku znáša zase iba občan -- daňový poplatník. Okrem trestného postihu treba hľadať nové a inovatívne riešenia, ktoré zabezpečia legislatívny priestor tak, aby štát mohol v neformálnom administratívnom konaní dosiahnuť uspokojenie svojich nárokov za nezaplatenú daň na majetku povinného, bez zdĺhavého a nákladného trestného konania. Podobné postupy sa bežne používajú v moderných demokraciách (napr. v USA).
Pripravovaná rekodifikácia Trestného zákona sa závažným spôsobom dotkne aj daňových trestných činov. Najdôležitejšia zmena, ktorá sa navrhuje, znamená možnosť za tieto trestné činy stíhať aj právnické osoby a že trestný čin skrátenia dane a poistného bude možné spáchať aj z nedbanlivosti. Totiž doteraz sa predpokladal úmysel, ktorého dokazovanie bolo problematické. Trestným postihom právnických osôb sa sleduje účinnejšia ochrana významných spoločenských záujmov s cieľom aktivizovať zodpovedných pracovníkov právnických osôb, aby v rámci svojich možností ovplyvňovali fungovanie korporácie spoločensky žiaducim smerom. Kumuláciou individuálnej a kolektívnej trestnej zodpovednosti možno očakávať zvýšenie regulatívneho účinku trestného práva.
StoryEditor