Prvé úspešné referendum v slovenských dejinách dráždi mnohým žlč, médiá aj niektorí politici robia pohon na Pála Csákyho, konkrétna obeť by však rýchle zapadla prachom a žiadnu výraznejšiu zmenu by to neprinieslo. Oveľa dôležitejšie než politické skalpy sú otázky, ako zvýšiť účasť obyvateľov na akýchkoľvek voľbách a referendách. Je únavné počúvať reči o únave z politiky, schodnejšia cesta je niečo urobiť. Napríklad domyslieť systém voličských preukazov. Na jednej strane sa volá po väčšej priestorovej mobilite, ktorá by pokryla regionálne rozdiely v nezamestnanosti, ak niekto pracuje na opačnom konci krajiny a na tomto konci chce aj hlasovať, musí nezmyselne a draho cestovať buď za voľbami alebo vybavovaním voličského preukazu do miesta svojho trvalého bydliska, takže sa na celý volebný akt radšej vykašle. Technický pokrok ponúka aj iné možnosti hlasovania ako putovanie Mohameda k hore, využiť by sa dala aj jedna slovenská zvláštnosť, ktorou je naša nehasnúca nádej, že niečo vyhráme. Ak by našinec mohol vedľa urny s hlasovacími lístkami vhodiť ďalší lístok, vďaka ktorému by každému desiatemu poslali pekný hrnček na kakao a pár šťastlivcov by vyhralo záhradnú kosačku alebo auto, určite by to našu gamblerskú mentalitu prinútilo na vyššiu účasť. Bolo by to lacnejšie ako veľké kampane, ktorých väčšia časť sa aj tak sústreďuje na mobilizáciu voličov. V spôsobe hlasovania sa ponúka mnoho ďalších, možno aj menej absurdných riešení, vôľa po ich hľadaní však po úspešnom referende asi nebude veľká. Hrnčeky, kosačky aj autá si tak budeme naďalej musieť kupovať sami.