Na tri miliardy dolárov ročne sa odhadujú náklady potrebné na obnovu Iraku. Kongres USA odsúhlasil 2,7 mld. USD pre hlavných kontraktorov. To priťahuje. Popri amerických dodávateľoch by sa chceli na tomto koláči podieľať ako ich subdodávatelia aj firmy z iných krajín. Priťahuje to aj rastúcu armádu lobistov, ku ktorým masovo prechádzajú bývalí štátni úradníci americkej administratívy. Lobista Bill Tucker, ktorý vyhľadal slovenských účastníkov nedávnej cesty prezidenta Schustera do USA a hrdí sa známosťami z mládežníckej organizácie republikánov s Paulom Bremerom, novovymenovaným civilným správcom Iraku, i s Petrom McPhersonom, finančným koordinátorom pre Úrad obnovy a humanitárnej pomoci v Iraku, tvrdí, že po roku 2003 najbližších päť rokov pôjde každoročne na obnovu Iraku 10 -- 20 mld. USD a 90 percent nákladov budú tvoriť subdodávky, z ktorých by mohla polovica pochádzať z koaličných krajín.
Americký veľvyslanec v SR Ronald Weiser nepotvrdzuje, že by mali americkí kontraktori firmy z koaličných krajín v súťaži o subdodávky zvýhodňovať, alebo že by ich administratíva USA odporúčala. Firmy si to podľa neho musia zaslúžiť. Rozhodujúce bude, aby presvedčili hlavných dodávateľov. Americká strana zabezpečí, aby boli o všetkých príležitostiach informované. Ministerstvo hospodárstva považuje za svoju úlohu otvárať firmám dvere a poskytovať o nich informácie, a tú si už podľa ministra Nemcsicsa splnilo. Oficiálna podpora vlády a agentúry SARIO, ktorú uvedením do zoznamu 66 uchádzačov získali, však nie je zárukou úspechu. Na rade sú firmy. Je na každej, ako sa zmocní príležitostí, ako bude prezentovať svoju pripravenosť a schopnosť. Ak však Bechtel, jeden z hlavných kontraktorov, ktorý na obnovu infraštruktúry získal kontrakt za 680 mil. USD, už pred týždňom evidoval 30-tisíc ponúk na spoluprácu a subdodávky, nestačí, ak si špičky administratívy USA prestali mýliť Slovensko s Českom či so Slovinskom. Asi to už tak chodí, že im konkrétnu firmu bude musieť niekto pripomenúť.
Ak má česká vláda pripravených 400 mil. Kč, z ktorých 360 mil. by mali dostať české firmy na dotáciu svojich projektov, mala by slovenská konkretizovať program na podporu presadenia sa slovenských firiem. Aj keď na podporu ich súkromného biznisu zo štátnych prostriedkov asi nemáme. Predovšetkým by sa však v boji o tento biznis mali viac angažovať samotné firmy. Ako sa má o ich prihláške dozvedieť americký kontraktor, keď o nej nevie ani generálny riaditeľ firmy, lebo ho o nej obchodný neinformoval? Nie je však sám, ktorý nezáujem a neaktivitu firmy, ktorá má dokonca bohaté skúsenosti z toho regiónu, zdôvodňuje negatívnymi skúsenosťami s uchádzaním sa o obnovou Kuvajtu po vojne v roku 1991 či Juhoslávie.
"Ale chystané investície amerických firiem v SR sú predsa len pre Slovensko niekoľkonásobne dôležitejšie a objemnejšie ako niekoľko kontraktov na zákazky, ktoré sa prirodzeným výberom v konkurencii získa niekoľko firiem v Iraku," poznamenáva Weiser.
StoryEditor