Outsourcing: Pomáha alebo škodí?

Mnohí ekonómovia považujú outsourcing za nie veľmi rozšírený fenomén. Iní v ňom, naopak, nachádzajú známky kŕčovitého posunu v trhovom kapitalizme, ktorý sa neúnavne rúti do chmúrnej budúcnosti, kde človeka čaká len viac práce za menej peňazí.
Čo sa skrýva za týmito diametrálne odlišnými názormi? Čiastočnou odpoveďou je, samozrejme, fakt, že počasie plné búrok môžeme očakávať vždy, keď sa studený front racionálnych ekonomických výpočtov stretne s teplým frontom individuálneho vnímania.
Strach z konkurencie zo zahraničia -- či už ide o susedný štát alebo iný kontinent -- sa stáva endemickým. Nemci sa boja Poliakov, Poliaci sa obávajú Stredozemia alebo Strednej Ázie; Bangladéš a Mexiko sa boja Číny, dokonca ešte viac ako Európa, a južná Čína sa začína obávať severnej. Zamestnanie, ktoré sa niekde dostalo takýmto posunom, sa môže zajtra presunúť zasa niekde inde.
Zvádzať problémy na outsourcing je ľahký spôsob ako obsadiť prvé stránky novín, ale je to len slabá náhrada za vážne úvahy o Európskej únii. Vyrovnať sa s týmto strachom si vyžaduje jednotnú stratégiu na globálnej úrovni, na úrovni Európskej únie aj na národnej a miestnej úrovni.
Globálne treba zabezpečiť ochranu základných pracovných noriem (čo sa týka detskej alebo vynútenej práce) a základných noriem ochrany životného prostredia (kontrola emisií kysličníku uhličitého) pred silami konkurencie a komparatívnych výhod. Práve to presadzuje Európska únia, aj keď sa to doteraz stretávalo s odporom väčšiny rozvojových krajín aj s odporom Spojených štátov.
Naša pozícia sa však upevňuje. Základné normy pri práci a životnom prostredí sme zahrnuli do systémov obchodných preferencií Európskej únie a tiež do rastúceho počtu dvojstranných dohôd. Zároveň potrebujeme zriadiť svetovú organizáciu pre životné prostredie a rozšíriť právomoci Medzinárodnej organizácie práce a Svetovej zdravotníckej organizácie.
Prioritou v rámci Európskej únie je rast. Kľúčovým faktorom pre podniky, ktoré sa rozhodujú, kde sa usadiť, nie sú ani tak náklady na pracovnú silu, ako potenciál trhu z hľadiska jeho rozsahu a rastu. Preto je naliehavé posilniť zdroje EÚ na výskum, inováciu a infraštruktúru, do oblasti, kde sa môže jedno euro investované do rozpočtu únie využiť oveľa efektívnejšie, ako keby sa rozdelilo medzi 25 národných rozpočtov. Aj preto treba, aby sa makroekonomické riadenie zameralo na dlhodobý rast.
Potrebujeme vytvoriť riadnu priemyselnú stratégiu. V priemysle únie sa za posledných 20 rokov znížil počet pracovných miest o sedem miliónov, kým v sektore služieb ich 36 miliónov pribudlo.
Priemysel však ostáva kľúčovým vektorom špičkovej technológie. V EÚ sa priemyselná výroba zvyšuje a rastú výrobné prebytky, najmä v chemickom, automobilovom, farmaceutickom a strojárskom priemysle. Priemysel EÚ je úspešný, keď dokáže výrobky drahej pracovnej sily aj predať a využiť svoju silnú stránku -- vysoko kvalifikovanú pracovnú silu. Musíme usilovnejšie pracovať na inováciách a vymyslieť obchodnú a technickú stratégiu, ktorá posilní našu prítomnosť na vznikajúcich a rýchlo rastúcich trhoch. Taká stratégia musí vychádzať z naozajstnej solidarity.
V posledných mesiacoch sa politici opakovane sťažovali na daňovú a sociálnu konkurenciu zo strany nových členov únie. Z poľských či zo slovenských pracovníkov robia obetných baránkov a obviňujú ich vlády za nedostatky druhých. Pravdou je, že daňové škrty zamerané na "ožobračovanie susedov" len ničia daňovú základňu. Širšou výzvou je preto dosiahnuť postupné vyrovnanie podmienok. Žiadať okamžitú harmonizáciu zdanenia a sociálneho zabezpečenia, ako to urobili niektorí vedúci predstavitelia, znamená ignorovať finančnú realitu. Takouto harmonizáciou nemôžeme podmieňovať pomoc z EÚ. To by bol návrat k viktoriánskemu paternalizmu.
Zlepšenie môžu dosiahnuť aj miestne subjekty -- podniky, odbory, vysoké školy alebo sprostredkovatelia práce. Región dosiahne maximum svojej konkurencieschopnosti tým, že si uvedomí svoje silné stránky.
Vzhľadom na výzvy, ktoré outsourcing prináša, musíme v EÚ vytvoriť silné politiky, ktoré budú v súlade s globálnymi, národnými a miestnymi iniciatívami. Základným pojmom je solidarita. Môžeme a musíme mať schopnosť dopriať si to, v čo veríme. Alternatívy sú príliš chmúrne na to, aby sme o nich vôbec neuvažovali.