Školstvo na slepej koľaji

Reformy školstva trpia predovšetkým tým, že ministerstvo sa nadovšetko venuje cirkevnému, menšinovému t. j. maďarskému a súkromnému školstvu. Presne podľa toho, aké je stranícke zastúpenie v najvyšších pozíciách ministerstva. Väčšinové verejné školstvo je pre súčasnú trojicu koaličných nominantov vo vedení rezortu marginalizované, doslovne na slepej koľaji. Prežíva nezáujem o prípravu kvalitného a moderného zákona o výchove a vzdelávaní, vytváranie lepšieho spoločenského postavenia pre učiteľov a školských zamestnancov. Najväčší poplach na chodbách ministerstva je vtedy, ak je ohrozená čo i len jedna cirkevná, súkromná a maďarská škola. Svedčia o tom aktuálne tlačovky, bleskové reakcie a bitie na koalično-stranícku zomknutosť.
Podcenila sa príprava normatívov na žiakov. Existujúca uniformita pre všetkých a pre každého diskriminuje a likviduje najmä verejné školstvo. Cirkevné, súkromné a národnostné, najmä maďarské školstvo, má teraz nadštandardné podmienky. Verejné školy zanikajú, na stole sú nové návrhy na vznik cirkevných a súkromných škôl. Pravá ruka nevie čo robí ľavá, naďalej prežíva nedostatočná informovanosť. Mnohí učitelia sú doslovne v šoku, pretože odbornosť a profesionalita je naďalej na ústupe.
Jedným z príkladov zvýhodňovania sú zvýšené normatívy o osem percent na žiaka v národnostnom školstve. Dôsledkom je, že na jazykovo zmiešanom území slovenské školy zanikajú a maďarské vznikajú. Konkrétnym príkladom je vznik maďarského gymnázia v Nových Zámkoch pre 300 študentov a zrušenie základnej slovenskej školy pre 320 žiakov v Komárne. V okrese Rimavská Sobota zánik škôl znamená aj to, že prváčikovia, ak sa chcú učiť po slovensky, musia denne dochádzať dvadsať kilometrov do slovenskej školy. Nik sa nezaujíma o ich bezpečnosť, o ich zdravie, najmä vtedy, ak budú musieť cestovať v daždi a v zimných mesiacoch mrznúť na zastávkach. A preplácanie cestovných nákladov tento problém nevyrieši.
Štátny tajomník František Tóth naďalej brilantne šermuje príručkou o vzdelávacích poukazoch, ktorá viac dezorientuje ako pomáha. Jeho návrh, aby napríklad učitelia telocviku mali pevný úväzok len 12 hodín a ďalších 11 hodín si získali cez odporúčané poukazy, už nevzbudzujú len úsmev, ale vážne zasahuje do rozbehnutého vzdelávacieho procesu.
Je potešiteľné, že najmä mladým učiteľom sa od budúceho roku zvýšia základné platy. Zabúda sa na vytváranie ďalších podmienok na lepšie spoločenské postavenie učiteľského stavu. Napríklad vo Francúzsku a v Nemecku sú učitelia v postavení štátnych zamestnancov. Zaslúžili by si to aj u nás. Inak nechávame učiteľov napospas zriaďovateľom, z ktorých mnohí majú nielen nižšiu odbornú kvalifikáciu, ale robia si z pedagógov ľudí či slúžky pre všetko. Nuž a preto neprekvapuje, že sa množia sťažnosti na zriaďovateľov, ktorí často nekompetentne ovplyvňujú zloženie rád verejných škôl a výber kandidátov na funkciu riaditeľa. Kauzy z Dunajskej Stredy a Nitry sú toho príkladom.
Štát vynakladá nemalé finančné prostriedky na mzdy, ktoré tvoria spolu s odvodmi takmer 85 percent celkového normatívu. Tento stav predstavuje hrozivo roztvárajúce sa nožnice. Vieme, že štát prispieva na učebnice a metodickú činnosť. Žiaľ, na strane druhej sa len často nečinne prizerá na uvoľňovanie lepších školských budov s lukratívnymi pozemkami zo strany zriaďovateľov, niekedy aj na svojvoľné rozhodovanie a zasahovanie do pedagogického procesu a doslovné šikanovanie učiteľov. Je to dôsledok zle pripravených zákonov, pokračujúcich vnútorných nezhôd v rezorte a sústavného, už takmer štvorročného odkladania predloženia moderného európskeho zákona o výchove a vzdelávaní. Verbálna vládna podpora vzdelanosti tento stav nezmení a nemôže ho zmeniť ani oslavované jednorazové zvýšenie platov učiteľov v budúcom roku. Zmenu môže priniesť nová legislatíva, ktorá zabezpečí dôslednú komplexnú kontrolu zo strany štátu nielen pedagogického procesu, ale aj ekonomických pohybov vo financovaní školstva zo strany zriaďovateľov a využívania hnuteľného a nehnuteľného majetku pre vzdelávacie, kultúrno-výchovné a športové aktivity. Samozrejme aj nový zákon o výchove a vzdelávaní a postavení učiteľa, už ako štátneho zamestnanca. Až potom sa naše školstvo priblíži k európskym štandardom so schopnosťou dôslednejšie plniť odporúčania barcelonského summitu, moderného vzdelávania dialógom, a nie monológom, a úprimného napĺňania projektu Otvorená škola.