Die Presse
Rozruch okolo Arnolda Schwarzeneggera vrhá svetlo na divadelnú kultúru, ktorá ovláda súčasné dianie v politike. Namiesto toho, aby prezentoval koncept, kandidát kričí: Prineste mi metlu! a cituje zo svojich filmových rolí. V starej Európe toto, samozrejme, prebieha intelektuálnejšie. Cynická kalkulácia s divadlom, aby sa zakryli skutočné problémy v politike (v Ríme je to ešte stále možné) sa dá obdivovať alebo odmietať, možno proti nej bojovať alebo vyžívať sa v nej. Moralizovanie stupňuje možnosť sklamania: koľkokrát predpovedali zánik Západu, koľkokrát sa medzi ľudí dostali hrozivé scenáre globálneho rozmeru, kým sa politika stala pokryteckou šou? George W. Bush a jeho tím ukázali, že v kríze aj slabý dokáže byť silný. Normalita sa naproti tomu stala neprekonateľným problémom politického života. (Politika ako povolanie, Michael Fleischhacker, 8. 10.)
Süddeutsche Zeitung
Spojené štáty postupujú pri irackej rezolúcii ako neúspešný plastický chirurg. Tam trochu odrežú, tam niečo doplnia, natiahnu či narovnajú, ale na výsledok sa dá pozerať len z veľkej vzdialenosti. Chirurg nemá odvahu na veľký rez. Denne stúpajú náklady na Irak, ale tlak na Washington asi nie je dostatočne veľký. Americký veľvyslanec pri OSN John Negroponte sa nazdáva, že je čas na prestávočku. Potom sa má znovu pokračovať v Bezpečnostnej rade, pričom Američania dávajú najavo, že pri rozhodujúcich požiadavkách, ako je kontrola nad politickou obnovou krajiny, neustúpia. Táto hra je únavná a škodlivá, pretože v Iraku sa už nedá získať žiaden čas. Čím dlhšie americký okupačný režim koná sám, tým vyššia cena je pre Bushovu vládu. Čím dlhšie sa blokuje Bezpečnostná rada, tým viac prepadá autorita grémia. Čím dlhšie ostane OSN za bránami Bagdadu, tým ťažšie bude presvedčiť Iračanov o jej dobrých úmysloch. Washington si teda musí položiť otázku: ako dlho chce čakať s priznaním, že potrebuje pomoc? (Amerika si dožičí prestávočku, ul, 8. 10.)