Britský historik Paul Johnson v jednej zo svojich kníh opisuje príčiny a dôsledky hospodárskeho úpadku strednej vrstvy vo Veľkej Británii v rokoch 1960 až 1975. Príčinou boli podľa neho diskriminačný daňový systém, vysoká inflácia a moc priemyselných odborov. Dôsledkom proletarizácie strednej vrstvy -- lekárov, zdravotných sestier, učiteľov, technikov alebo štátnych zamestnancov -- bolo, že stratili povestnú umiernenosť a začali zaslepený a bezohľadný boj proti vláde. O priazeň slovenskej strednej vrstvy sa viac či menej usilujú všetky štyri koaličné strany. SDKÚ viac, ANO a KDH menej, SMK najmenej. Pred voľbami sa Dzurindova vláda alebo koaliční parlamentní poslanci zaslúžili o niekoľko opatrení a zákonov, ktoré si získali sympatie príslušníkov strednej vrstvy. Patrili k nim najmä zbytočne luxusné zákony o štátnej a verejnej službe aj zvyšovanie platov v školstve a v zdravotníctve. Po voľbách sa pomerne veľká časť slovenskej strednej vrstvy dostane do víru reforiem, revízie zákonných sociálnych nárokov, znižovania zamestnanosti a zmrazovania platov. Niet najmenších pochýb o tom, že parlamentná opozícia využije každú príležitosť na kritiku vlády. Z tohto hľadiska je dobré, že sa koaličná štvorka dohodla aspoň na umiernenej daňovej reforme a znížení daňového zaťaženia fyzických osôb. Na ceste k rovnej dani sľubuje zjednodušenie daňového systému. Podstatným znížením rozsahu daňových výnimiek, oslobodení, úľav a výhod môže prispieť nielen k zníženiu daňovej nerovnosti a diskriminácie, ale aj k zníženiu korupcie, ktorú tieto výnimky plodia.
Kompromis, ku ktorému zatiaľ štvorkoalícia nedospela, bude potrebný aj v otázke financovania nákladov sociálnej reformy. Na jej konci má byť efektívnejší systém, na jej začiatku budú jednorazové transformačné náklady v objeme desiatok miliárd korún. Zatiaľ je na reformu pripravených približne 62 miliárd korún z predaja SPP a pôžička 32,2 milióna USD od Svetovej banky na realizáciu projektu správy sociálnych dávok. S rastúcou radikálnosťou reformy vzrastie aj potreba finančných prostriedkov na jej uskutočnenie. Tézy programu pravicovej vlády neobsahujú ani zmienku o novele privatizačného zákona, ktorý by zrušil súčasný zákaz privatizácie zostávajúcich podielov štátu a Fondu národného majetku v strategických podnikoch a vytvoril dodatočné zdroje na dôchodkovú reformu. Podľa jedného z účastníkov koaličných rokovaní je proti doprivatizácii najmä KDH. Ak sa na nej nová vláda nedohodne a zároveň jej vydrží odvaha na rýchlejšiu a rozsiahlejšiu dôchodkovú reformu, zostáva už len jeden zdroj financovania transformačných nákladov -- úver. Jeho splácanie však neprospeje plneniu iného cieľa vlády -- zníženiu podielu deficitu verejných financií na HDP. A to už je nielen o plnení kritérií vstupu do EÚ, ale aj o daniach. Ich neúmerné zvýšenie by mohlo znamenať poslednú kvapku, ktorou sa preleje pohár trpezlivosti strednej vrstvy.
StoryEditor