Niektorým ľuďom sa naozaj lepí smola na päty. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ľudovít Kaník je jedným z nich. Počas minulého volebného obdobia ho na nátlak predsedu vlády Mikuláša Dzurindu odvolali z funkcie šéfa FNM SR. Dôvodom bola známa kauza Nafty Gbely. Pravda, vtedy ani Dzurinda neobišiel naľahko -- stratil sebe blízkeho ministra hospodárstva Ľudovíta Černáka. Obidvaja -- Černák aj Kaník -- sa pustili do podnikania. Kaník sa však venoval politike aj naďalej. Postupne sa prepracoval do čela Demokratickej strany. A v roku 2002 sa opäť dostal na vládne výslnie, a to rovno do mimoriadne významného kresla. Aj toto však má momentálne vážnu triašku -- Smer predkladá do parlamentu návrh na vyslovenie nedôvery. Vopred sa dá s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že nebude úspešný: koalícia svojho ministra podrží a spojené sily všetkých opozičných strán, viazaných dohodou o vzájomnej podpore podobných návrhov, nestačia. Dokonca ani keď sa pridá aj zmluvne neviazané Slobodné fórum a časť nezávislých. Ak sa k tomu priráta zjavná neochota ĽS-HZDS rozhádzať si momentálne ústretové vzťahy s SDKÚ (čo sa okrem iného prejavilo aj tým, že pod návrhom na odvolanie Kaníka sa objavili len tri podpisy poslancov za túto stranu, ktorá disponuje 26 zástupcami v parlamente), Kaník sa môže spokojne usmievať.
Lenže pravdu povediac ten úsmev by nemal byť príliš široký. Faktom totiž je, že Kaníkovej firme odpustila Sociálna poisťovňa penále vo výške asi štvrť milióna korún. Stalo sa tak v rámci generálneho pardonu, keď sa odpustili penále stovkám ďalších podnikateľov. Niektorí neplatili, hoci mohli, iní preto, lebo sa vďaka celkovo nepriaznivým podmienkam na podnikanie ocitli v ťažkej situácii. Možno uvažovať o tom, či v Kaníkovom prípade boli splnené do bodky všetky podmienky, potrebné na udelenie pardonu, či je naozaj len súhrou náhod, že vyrozumenie o udelení "odpustkov" prišlo pár dní predtým, ako sa Kaník stal členom vlády (čo vedenie SP vrátane jej pobočky v Žiari nad Hronom nepochybne vedelo). To však nie je predmetom tejto úvahy. Dôležité je jedno jediné: penále boli vyrubené preto, lebo v rokoch 1997 až 2001 podnikateľ Kaník neplatil poisťovni odvody za svojich zamestnancov. To je veru povážlivá vec, najmä u budúceho ministra, ktorý má na starosti práve rezort práce (a teda okrem iného SP a odvody, ktoré do nej plynú). A ťažko označiť inak ako iróniou skutočnosť, že práve tento minister pred pár dňami presadil v NR SR zákon, ktorý nedovolí udeľovanie generálnych pardonov za neplatenie odvodov do SP. Nevedno, ako sa postaví pred podnikateľov, ktorí sú teraz v situácii, v akej bol on pred niekoľkými rokmi. V žiadnom prípade však nebude pôsobiť príliš dôveryhodne. A to bez ohľadu na to, či je ním presadený model dôchodkovej reformy správny alebo nie.
Bývalý rakúsky kancelár Bruno Kreisky hovorieval, že ak niekto chce ísť do politiky, musí mať veľmi čisté ruky. Inak mu hrozia problémy. V tomto prípade však nejde len o problémy pre samotného Kaníka. Do vlády sa predsa dostal v rámci "kvóty" za SDKÚ, keď predseda tejto strany Dzurinda vymenil podporu DS za ministerský post pre jej lídra. Už v tom čase to bol pre SDKÚ dosť mizerný obchod, pretože DS sa tešila priazni ani nie percenta voličov. Ukazuje sa, že ten obchod sa dodatočne predraží, a možno poriadne.
StoryEditor