Japonsku hrozí jadrové harakiri (komentár)

Hoci je to možno na prvý pohľad prekvapujúce, negatívny názor na jadro mám dosť pevný napriek tomu, že nie som jadrový energetik. Dôvodom je to, že trochu sledujem situáciu v globálnej ekonomike a na finančných trhoch.

Vidím tak, že súčasný vývoj Japonsku *, je typickou čiernou labuťou - teda stvorením, ktoré nad trhmi pomerne často krúži, o ktorom však energetici a všetci zástancovia jadra asi v živote nepočuli. Ku škode nás všetkých.

Keď priletí čierna labuť

Finančné trhy jasne ukazujú, že čierne labute nie sú na vymretie, ale že ide naopak o nečakane početný druh. Pre krátke pripomenutie: Tento koncept spopularizovaný pánom Talebom pokazuje na to, že zdanlivo veľmi málo pravdepodobné udalosti sú v skutočnosti pomerne časté. Že pekné modely pravdepodobnosti, na ktorých zakladáme náš rizikový manažment, sú krátko povedané na nič. Že akékoľvek projekcie sa majú brať len s veľkou rezervou.

A hlavne: Pretože nie sme schopní odhadnúť, aká je skutočná pravdepodobnosť "veľmi nepravdepodobných" devastujúcich udalostí, absolútnou prioritou je budovanie odolných systémov. Vo finančnom svete to znamená redukciu finančnej páky, elimináciu exotických produktov, previazanie odmien so skutočným výkonom, atď. V celej spoločnosti to podľa mňa okrem iného znamená ekonomiku s minimom, alebo žiadnymi jadrovými elektrárňami.

Odhady typu "pravdepodobnosť havárie je 1: 1 a veľa núl, sú absolútne nedôveryhodným a ničím nepodloženým hádaním. Úplne rovnaké šarlatánstvo položilo Lehman Brothers, LTCM a mnoho ďalších a teraz sa kvôli nemu svetová ekonomika ťažko spamätáva z druhej Veľkej depresie. A pochybujem, že by rizikové modely finančných inštitúcií tvorili menej inteligentní ľudia, ako sú energetici, princíp je však v tom, že samotná podstata týchto odhadov je omylom. Modely typu VaR sú v lepšom prípade irelevantné. Budúcnosť jednoducho nie je predikovateľná a jediné, čo môžeme urobiť, je poistiť sa aj proti tým zdanlivo nepravdepodobným katastrofám - jednoduchosťou, flexibilitou a odolnosťou systému.

Absurditu súčasného pohľadu na riziko u jadrových elektrární aj inde ukazuje napríklad obľúbené alibi - "spôsobil to ľudský faktor" (napr. Černobyľ). Podobne sú pekné reči typu "to sa tu nemôže stať, proti tomu sme zabezpečení". Faktom totiž zostávajú dve veci. Po prvé - proti čiernym labutiam z definície zaistení nikdy nie sme. Po druhé - čierne labute existujú. Rovnica je to jednoduchá **. Ak ju ignorujeme pri zanedbateľných hrozbách, nič sa nedeje. O tom tu však nehovorím.

Sú pekné, ale radšej bez nich 

Pravdepodobné je, že k budovaniu bezjaderného systému nedôjde a vyššie uvedené je skôr utópiou. Ale čisto teoreticky a pre väčšinu rúhačsky - tento systém by, samozrejme, niesol náklad vo forme obmedzenia konzumu, čo by sa pre mnohých rovnalo neúnosnú tragédiu. Sny niektorých o tom, že priepasť medzi dopytom a ponukou elektriny sa dá uzavrieť dobrovoľnými úsporami, sú skutočne len sny. Navrhujem čisto trhové riešenie - postupne vypnúť jadro a nechať nedostatok elektriny vyhnať ceny tak vysoko, že by sa eliminovala spotreba absurdná (typu svietiacich miest s vianočnou "výzdobou") a časť spotreby, ktorá by reálne zasiahla náš životný štandard.

Do stredoveku by nás to však ani zďaleka neposlalo, aj keď strašiť s tým budú stále. Pre predstavu obrázky - eliminácia jadra by priniesla pokles produkcie asi o 16%, dajme tomu, že so systematickými komplikáciami (ide o silový zdroj) by to krátkodobo bolo aj viac ako 20%. Z druhého grafu sa dá získať hrubý pocit, čo by tento nedostatok urobil s príjmami a konzumom. Tragédia?

Finančné trhy sa však ani po masívnych stratách ohľadom čiernych labutí nepoučili. A tí, čo na jadro problému pohľade na riziko poukazujú, sú stále paradoxne vnímaní skôr ako exoti, odtrhnutí od "reality". Toto poňatie reality a realistickosti je však primárne odvodené od chamtivosti, ktoré si až následne tvoria "racionálne" argumenty na svoju podporu. Ťažko čakať, že u jadra to bude inak.

* V čase, keď tieto riadky píšem, hrozí v Japonsku eskalácia problémov v niekoľkých elektrárňach, niekde prebieha chladenie morskou vodou, boli namerané vyššie hodnoty radiácie. Oficiálne miesta, vrátane našich komentujúcich expertov, hovoria alibisticky korektným jazykom typu "vážne problémy". Tým sa však myslí riziko jadrového harakiri - úmrtia, vážnych doživotných zdravotných problémov, silnej devastácie prostredia.

** Príklad toho, ako si rýchlo "racionálne" zakryjeme oči, prinášajú HN: "rezignovať na jadrovú energetiku v technologicky vyspelej a demokratickej Európe, kde, s výnimkou juhu, poznáme zemetrasenie maximálne z televízneho spravodajstva, je to isté, ako zakázať prevádzku vltavského prievozu z Vyton na Smíchov len preto, že sa v Indonézii nedávno potopil prastarý preplnený trajekt ". Som si ale istý, že ak by sme sa pred týždňom Japoncov spýtali na bezpečnosť ich reaktorov ohľadom zemetrasenia, dostalo by sa nám ubezpečenie, že pravdepodobnosť havárie je 1: 100000. ... - Teda asi ako u nás. Z hľadiska čiernej labute sú absolútne irelevantné aj reči o tom, že nie sme v seizmicky aktívnych oblastiach. A už vôbec asi nemá cenu rozoberať, že japonské elektrárne, rovnako ako Toyoty, Hondy a ďalšie "made in Japan" asi ťažko prirovnávať k prastarým preplneným trajektom, pri ktorých je pravdepodobnosť havárie asi tak 1:1. Asi tak o našej racionalite.