Po celé desaťročia sa globálny ekonomický poriadok točil okolo základnej tézy, ktorá hovorila, že úloha vlády v ekonomike by mala byť obmedzená. Tento postoj zastávali najmä Spojené štáty a v jeho rámci vlády mali len vytvoriť pravidlá pre investície a obchod a zabezpečiť, aby tieto pravidlá boli dodržiavané ako na domácej, tak na medzinárodnej úrovni. Mimo tieto oblasti mal vládnuť slobodný trh.
Po finančnej kríze nastal chaotický vývoj a vlády a centrálne banky sa dostali do rolí, ktoré neboli v súlade s popísaným prístupom. Vlády zvyšovali svoj vlastnícky podiel v bankách a iných spoločnostiach a snažili sa vyplniť vákuum, ktoré vzniklo na základe predkrízových problémov. Teraz je tá najhoršia z kríz za nami a súkromný sektor by sa rád vrátil do "normálu", ktorý by mu umožnil konať podľa "signálov trhu" a nie na základe vládou vyvolaného "informačného šumu".
Napriek uvedenému želaniu sa ale môže ukázať, že súčasná ekonomická realita je založená na trhovom kapitalizme, v ktorom vláda hrá kľúčovú rolu a snaží sa o presadzovanie národných záujmov na medzinárodnom poli. Až donedávna sa výraz "štátny kapitalizmus" používal najmä vo vzťahu nefér konkurencie medzi štátnymi a súkromnými spoločnosťami. Príkladom môže byť Gazprom či nepriehľadné štátne investičné fondy financujúce investície do zahraničných bánk a prístavov. Teraz ale vzniká to, čo môžeme nazvať štátnym kapitalizmom 2.0. Pre firmy, ktoré chcú preniknúť na zahraničné trhy, to nie je dobrá správa. Tento nový systém pre ne znamená menej istoty, menej bezpečia a horšie šance na právne a spravodlivé riešenie problémov.
Dnešný štátny kapitalizmus môže používať legislatívne nástroje, reguláciu alebo protimonopolné nástroje na posilnenie a ochranu štátnych firiem a národných šampiónov. Všetko sa ale môže tváriť ako ochrana slobodného trhu. Údajná snaha o vyrovnanie podmienok na trhu sa stále viac používa ku konkurencii na medzinárodnom trhu tak, že podporuje strategicky dôležité záujmy danej krajiny. To všetko v mene vlády práva. Napríklad západné firmy sa už dlho sťažujú, že čínske protimonopolné zákony a regulácie sú využívané k nefér útokom na ich podnikanie.
S prebiehajúcimi zmenami v globálnej ekonomike rastie dôležitosť zhody na tom, ako majú vyzerať štandardy, regulačné rámce a pravidlá. Týka sa to najmä strategických sektorov, financií, energetiky, ale aj médií a technológií. Spojené štáty sa snažia o vytvorenie transpacifického partnerstva. Táto snaha je vo svojom jadre pokusom o zabezpečenie otvorenosti obchodu a investícií v regióne, v ktorom sa generuje 40 percent svetového HDP. Podobné snahy prebiehajú medzi USA a Európou. Tu prebiehajú tvrdé rokovania a môže sa ukázať, aká veľká priepasť sa nachádza medzi americkou a európskou predstavou o tom, akú úlohu má zohrávať štát v ekonomike, ako podporovať zdravú konkurenciu a nakoľko chrániť domácich šampiónov.
Prebiehajúcimi zmenami by mohli byť významne ohrozené napríklad americké technologické spoločnosti. Došlo by k tomu v prípade, keby Spojené štáty nechceli explicitne podporovať svojich domácich šampiónov. Najviac by v čase nového štátneho kapitalizmu mohli stratiť medzinárodné inštitúcie, ktoré vznikli preto, aby šírili takzvaný washingtonský konsenzus. Tieto inštitúcie by zavedením nového modelu utrpeli v prípade, že by jednotlivé vlády čoraz viac podporovali významné domáce firmy a svoje strategické záujmy a nebrali by ohľad na dlho používané princípy.
Komentár bol zverejnený na webe Patria.cz.