Ako keby verejne prepieraných kontroverzných tém medzi Berlínom a Washingtonom nebolo dosť. Spojené štáty sa vo vydanej správe zverejnenej tento týždeň nezvyčajne ostrým tónom opreli do nemeckej hospodárskej politiky, ktorá vraj vysáva európskych susedov a škodí svetovej ekonomike. Nemci sa obratom ohradili.
Americkému ministerstvu financií, ktoré hodnotiacu správu vydáva každých šesť mesiacov, prekáža najmä nemecká exportná orientácia, ktorej vinou je vraj zotavenie eurozóny tak mdlé. Nemecko tak na stupnici kritizovaných krajín predstihlo Čínu, ktorá je tradičným cieľom kvôli údajnému podhodnoteniu meny, aj Japonsko, ktoré začalo svoju menu radikálne stláčať pred rokom. Trojica pranierovaných je v rebríčku najväčších ekonomík sveta hneď za Spojenými štátmi - na druhom až štvrtom mieste.
Zameraním sa na Nemecko, hospodárskeho i politického hegemóna eurozóny, sa administratíva amerického prezidenta Baracka Obamu výrazne odkláňa od pôvodného kurzu voči jednému zo svojich najdôležitejších spojencov. Washington sa od prvopočiatkov európskej dlhovej krízy v roku 2010 často vyhýbal verejnej ostrakizácii Berlína, ktorému pripadla v boji za záchranu eurozóny kľúčová rola. Obama a jeho poradcovia sa v snahe o usmernenie nemeckých partnerov spoliehali na dôverné komunikačné kanály.
"Pomalý rast domáceho dopytu v Nemecku a jeho závislosť na exportoch narušili vyrovnávanie nerovnováh v dobe, kedy sa mnoho iných členov eurozóny ocitlo pod vážnym tlakom na obmedzenie dopytu aj importov," uvádza sa v správe s tým, že výsledkom sú deflačné tendencie (tlak na pokles platov aj cien) v eurozóne aj vo svetovej ekonomike. Dokument tiež výrečne poukazuje na skutočnosť, že v čistom vývoze tovaru, služieb a kapitálu Nemecko vlani predbehlo Čínu.
Hovorca nemeckého ministerstva financií vyhlásil, že medzinárodné organizácie, vrátane Medzinárodného menového fondu (MMF), Organizácia pre spoluprácu a rozvoj (OECD) aj Európska komisia, hodnotí nemeckú hospodársku politiku priaznivo. Nemecký rast vraj ženie silný domáci dopyt. MMF, ktorý sídli vo Washingtone a na ktorý majú najväčší vplyv práve Američania, však pravidelne Berlín vyzýva k podpore domáceho dopytu s tým, že veľkého obchodného prebytku krajiny dosahuje na úkor južných susedov.
Podľa niektorých pozorovateľov je americká kritika, vyjadrená v správe tradične sa venujúcej menovým záležitostiam, bezzubým pokusom ovplyvniť hospodársku politiku významného obchodného partnera. Povaha výčitiek je dobre známa a bola americkými zástupcami v posledných rokoch opakovane tlmočená. Za neobvyklú je považovaná iba nová forma odkazu.
| Redakcia Patria Online ďalej odporúča:
MMF varuje pred stavom rakúskych bánk |
Denník Wall Street Journal (WSJ) si všíma, že euro od začiatku roka vďaka postupnému oživeniu v Európe posilnilo o 4% a že na dolár naopak doľahli signály pokračovania stimulačných nákupov Fedu. Silnejšie euro pomáha americkej ekonomike, pretože zvýhodňuje tamojších exportérov voči európskej konkurencii. Americkí predstavitelia majú podľa WSJ väčšiu obavu z dlhodobého vplyvu nemeckej hospodárskej politiky. Keďže Berlín prakticky diktuje kurz zvyšku eurozóny, Washington by sa chcel vyhnúť scenáru, kedy na export začne spoliehať celý eurový blok.
Podľa Jacoba Kirkegaarda z Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonómiu je správa načasovaná tak, aby ovplyvnila rokovania o vzniku nemeckej koalície a jej hospodárskej agende. Snahy o zostavenie koaličného kabinetu a programového vyhlásenia v Berlíne trvajú už viac ako mesiac. Parlamentné voľby sa v Nemecku uskutočnili na konci septembra.
To tuší aj nemecká strana, ktorá sa obratom ohradila. Konzervatívci Angely Merkelovej aj SPD dali najavo, že Nemecko chce aj naďalej usilovať o čo najvyššiu konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch. "Vždy sme boli silnou exportnou krajinou a sme na to hrdí," povedala agentúre Reuters Ilse Aigner, ktorá rokuje za CDU-CSU v koaličných rozhovoroch o ekonomických otázkach. Jej náprotivok z SPD Hubertus Heil však vyhlásil, že Nemecko si musí byť vedomé svojej "povinnosti" posilniť domáci dopyt. Podľa neho to znamená presadzovať rast miezd a podnecovať k domácim investíciám.
Nemecko v rokoch po zjednotení v roku 1990 získalo nálepku "chorého muža Európy". V ďalších desaťročiach sa jej zbavilo zvyšovaním konkurencieschopnosti, hlavne pomocou obmedzenia rastu miezd. Teraz jeho ekonomika vysoko vyčnieva nad ostatnými krajinami eurozóny. Berlín sa ale po globálnej finančnej kríze a v čase dlhovej krízy eurozóny ocitol pod tlakom na stimuláciu domáceho dopytu, tak, aby nasával viac dovozu, a pomáhal tým ekonomikám zvyšku menovej únie.
(Zdroje: WSJ, Reuters, čtk)