Inflácia v eurozóne je nízko a preto sa množia úvahy o kvantitatívnom uvoľňovaní (tlačení peňazí). To isté platí o kritických pohľadoch na tento nástroj monetárnej politiky. Podľa niektorých QE nie je potrebné, iní sa domnievajú, že by nefungovalo a ďalší zase tvrdia, že by len vytvorilo bubliny, alebo je dokonca "nezákonné".
MMF vo svojej poslednej analýze schvaľuje monetárnu politiku v eurozóne, zároveň však dodáva: "Ak zostane inflácia príliš nízko, ECB by mala uvažovať o veľkej expanzii svojej súvahy, a to aj s použitím nákupov aktív." Pozrime sa teda na najčastejšie otázky týkajúce sa QE:
Čo je vlastne QE a ako by sa líšilo od iných krokov, ktoré tiež zväčšujú bilanciu ECB?
QE je v princípe rast bilancie centrálnej banky. Počas poslednej krízy a po nej k nemu prikročili všetky významné centrálne banky. ECB rozbehla program LTRO, v rámci ktorého poskytovala financovanie bankám. Cieľom bolo poskytnúť stabilné niekoľkoročné zdroje, ktoré by podporili úverové aktivity bánk. Obavy z toho, že banky nebudú mať dostatok financií, postupne utíchli, aj keď nie úplne. Peniaze od ECB tak banky skoro splatili, a to eliminovalo veľkú časť predchádzajúceho rastu súvahy ECB. Program LTRO tak eliminoval možnosť oveľa horšieho vývoja, nenaštartoval ale rast ponuky širších peňazí, ani úverovú expanziu.
QE by sa od LTRO líšilo, pretože ECB by priamo nakupovala aktíva so splatnosťou dlhšou ako tri roky. Tieto nákupy majú širší a silnejší efekt na sadzby, ceny aktív a výdavky. Súvaha ECB by sa zvyšovala podľa zámerov banky, nebola by ovplyvnená rozhodnutiami iných subjektov. QE by tak trvalo až do doby dosiahnutia inflačného cieľa.
Aká aktíva by ECB nakupovala?
V túto chvíľu nie je k dispozícii mnoho dostatočne likvidných aktív, ktorá by ECB mohla kupovať. Trh sa sekuritizovanými bankovými aktívami je malý, to isté platí o korporátnych dlhopisoch. Bankových dlhopisov je dosť, ale ich koncentrácia je vysoká. Centrálne banky sa zvyčajne vyhýbajú akciovým trhom a zostávajúcou možnosťou tak sú dlhopisy vládne. ECB by nakupovala všetky, nie len dlhopisy na periférii či dlhopisy krajín jadra eurozóny. Ak by nákupy vykonávala v súlade s tým, aký podiel majú jednotlivé krajiny na imaní ECB, bol by to argument proti obvineniu z toho, že umožňuje monetárne financovanie deficitov niektorých krajín.
Ako by QE fungovalo?
QE nie je náhradou za reformy. Môže ale zdvihnúť infláciu tým, že podporí spotrebu a investície v eurozóne. Ako? Došlo by k zvýšeniu inflačných očakávaní, pretože ECB by ukázala, že je rozhodnutá dosiahnuť svoj inflačný cieľ. Tento efekt bol zjavný aj potom, čo ECB dala najavo, že "urobí všetko, čo bude treba". Došlo by k rastu cien aktív a poklesu sadzieb, a to nielen pri nakupovaných aktívach. Napríklad ceny európskych akcií stále zostávajú hlboko pod úrovňami zaznamenanými pred krízou.
Vyššie ceny aktív by ale nepôsobili len cez efekt bohatstva. Domácnosti aj firmy teraz obmedzujú výdavky, pretože sa snažia znížiť svoje zadlženie. Prebieha súvahová recesia a vyššie ceny aktív a nižší reálny náklad dlhu by mohli súčasnú dynamiku zmeniť. K tomu sa pridáva pozitívny dopad QE na ponuku úverov. Najväčšími držiteľmi vládnych dlhopisov sú v eurozóne banky a ich vyššie ceny znamenajú vyššiu hodnotu kapitálu bánk. Vyššie ceny aktív by sa potom mali prejaviť aj rastom dopytu po úveroch.
Môže byť QE efektívne aj v situácii, kedy už sadzby ležia nízko a celý systém je postavený na bankových úveroch?
Ako bolo uvedené, QE funguje aj cez bankový systém. Prejavilo sa to aj v Japonsku a v Európe je pre pokles výnosovej krivky oveľa väčší priestor ako v tejto krajine.
Prečo teda ECB doteraz ku QE neprikročila?
ECB jasne uviedla, že sa nekonvenčným krokom nebráni, ale že situácia si zatiaľ QE nevyžaduje. Skutočne by nepomohlo, ak by sa banka o tento krok pokúšala, ale zároveň bolo jasné, že o ňom pochybuje. Napríklad japonská centrálna banka ukončila podobný program na prelome tisícročí príliš skoro, ešte predtým, než sa zdvihla inflácia a inflačné očakávania. V roku 2013 už ale uskutočnila razantné kroky vrátane jasného časového rámca a cieľov. Výsledkom bol významný posun v inflačnom očakávaní.
Ako je to s vedľajšími efektmi vrátane bublín a oslabenia kurzu?
QE donúti banky k posunu od vládnych dlhopisov k úverom. Ide o rizikovejšie aktivitu, ale to je cieľom celej operácie. Teraz nehrozí, že by rast úverov dosiahol príliš vysokého tempa. Ak by došlo na nafúknutie bublín, mali by byť použité cielené makroprudenční nástroje. QE by pravdepodobne oslabilo euro, čo by ale malo pomôcť v boji s nízkou infláciou. Znehodnotenie kurzu však nie je istá. Rastúce ceny aktív a zlepšený ekonomický výhľad môžu dokonca zvýšiť prílev kapitálu do eurozóny a vyústiť v posilnenie eura.
Zdroj: IMFdirect