Zverejnenie záznamov zo zasadania FOMC (finančný výbor FEDu) z roku 2008 vrátilo našu pozornosť k tomu, akú úlohu hral Fed pri vzniku Veľkej recesie. Prvé známky problémov sa začali objavovať v apríli 2006, keď začali kontrakcie na trhu s bývaním. Trvalo ale ešte celé dva roky, než sa tieto kontrakcie preniesli do celej americkej ekonomiky. To, čo sa spočiatku javilo ako bežná recesia, viedlo nakoniec v roku 2008 k prudkému prepadu celého hospodárstva. Čo sa v roku 2008 stalo? Bola Veľká recesia nevyhnutná?
Robert Hetzel napísal celú knihu o tom, že Veľkej recesii sme sa mohli vyhnúť. Viní Fed z toho, že v roku 2008 zaspal za volantom. Spomínané záznamy zo zasadnutia FOMC tento pohľad potvrdzujú. Ukazujú totiž, že FOMC sa tak obával rastúcej inflácie, že sa medzi aprílom a septembrom zdržal akejkoľvek zmeny sadzieb. Tým, že neurobil nič, ale niečo urobil. Signalizoval, že nebude reagovať na zhoršujúci sa výhľad. Inak povedané, FOMC ukázal, že umožnia pasívne utiahnutie politiky v druhej polovici roka 2008. K takému utiahnutiu dochádza vo chvíli, keď umožní, aby dolárové výdavky v ekonomike klesli. Či už kvôli endogennému poklesu peňažnej ponuky, alebo nekontrolovanému poklesu rýchlosti obratu peňazí. K týmto javom dochádza preto, že firmy a domácnosti reagujú na zhoršený výhľad. Fed by v takej situácii mal reagovať a zodpovedajúcim spôsobom nastaviť očakávaný vývoj monetárnej politiky. FOMC tak neurobil a zápisy z jeho rokovania ukazujú, že príčinou boli obavy z inflácie.
Nasledujúci graf ukazuje vývoj očakávanej miery inflácie odvodenej na základe rozdielu medzi výnosmi päťročných vládnych dlhopisov a výnosov TIPS. Tento rozdiel ukazuje, čo si o vývoji inflácie myslí trh s vládnymi dlhopismi. Pred zasadnutím FOMC, ktoré prebehlo 16. septembra, spomínaný rozdiel klesol z maxím na 2,72 % až na 1,23 %. Podľa tohto vývoja teda trhy kričali, že prichádzajú problémy, FOMC to však ignoroval.
Popísaný vývoj môžeme interpretovať tak, že trhy čakali slabšie dopyt a teda aj slabnúcu infláciu. Aj keby časť poklesu spreadu odrážala zvýšenú prémiu za likviditu, na tomto závere sa nič nemení. Táto prémia totiž opäť ukazuje vyšší dopyt po bezpečných aktívach ťahanou zhoršujúcim sa výhľadom. Fed mohol sadzby včas znížiť a signalizovať, že uvoľňovanie politiky bude ďalej pokračovať. Neurobil to a zdá sa, že tým zmenil obyčajnú recesiu vo Veľkú recesiu. Pasívne uťahovanie politiky pritom predchádzalo tej najhoršej časti krízy. Robert Hetzel, Matthew Yglesias, Matthew O'Brien, Ramesh Ponnuru, James Pethokoukis, Scott Sumner a Marcus Nunes tvrdia, že Veľkú recesiu spôsobil Fed a majú pravdu.
( Zdroj : Blog ekonóma Davida Beckwortha )